 Suchá záhrada kláštora Daisenin hneď upúta použitím rôzne veľkých kameňov, krov a piesku tak, že vytvárajú dokonalú ilúziu krajinného celku s vodou. Záhrada má 100 m2 a celým územím "preteká" imaginárny prameň - raz je potôčikom, raz vodopádom, napokon širokou riekou ústiacou do pieskového oceánu. FOTO - JAPAN-GUIDE.COM |
Kláštorné záhrady predstavujú v tvorbe japonských záhrad špeciálnu kapitolu. Najväčší rozkvet popri svetských záhradách zaznamenali v období Heian a Kamakura (794 - 1333). Podľa vtedajšieho zvyku mali symbolizovať Sukhávati - Západný raj Budhu. Štýl sa niekedy nazýva podľa sekty Čistá pôda alebo jednoducho Raj.
Kláštory vznikali na úpätiach hôr a záhrady zdôrazňovali horský ráz krajiny. Kláštory trpeli nedostatkom vody, preto mnísi vytvorili tzv. suché záhrady. Pretože len zriedka boli ich súčasťou čisto zelené, krovité rastliny, ešte viac dominuje meditatívny charakter. Štylizované kare-san-sui (kare - suchý, sansui - hora a rieka) narábali so symbolickými zobrazeniami živej prírody - vodu nahrádzali štrkom a pieskom, hory veľkými kameňmi.
Aj v kláštorných záhradách sa prejavil zmysel Japoncov pre estetickú čistotu a symetriu - koncom 12. storočia vznikol kód, ktorý dopodrobna popisoval a vyberal kamene, ktoré sa majú používať pri vytváraní vodopádov, riečok a jazierok. Určoval aj typ a vzhľad záhradných doplnkov - tvary mostíkov, obrysy brehov. Kód vytvoril aj mierku pre perspektívu, vďaka optickému klamu, ukladaním čoraz menších skál a skaliek do pozadia budili aj malé záhradky dojem väčšej hĺbky.
Veľmi známe sú diela mnícha Musí Sósekiho, jeho štýl dostal názov Desať kráľovstiev. Spájali v sebe desať rôznych scenérií tak, aby mal návštevník dojem, že prechádza desiatimi rôznymi krajinárskymi celkami.
Medzi najznámejšie kare-san-sui patria napríklad záhrady v kláštoroch Daisenin, Rjónandži a v Rjúgenine. (mi)
