SME
Pondelok, 25. január, 2021 | Meniny má GejzaKrížovkyKrížovky

Japonská záhrada je priestor na meditáciu

Japonské záhrady úplne popierajú európske predstavy o záhradách. Nikdy neboli miestom rozptýlenia a oddychu tak, ako ho chápu Európania. Pre Japoncov bola záhrada vždy spojená s náboženskou tradíciou a rituálmi. V novodobej architektúre jednoduchých ...

Čajové záhrady nikdy neboli také strohé ako suché záhrady. Okrem kameňov a piesku sú sučasťou scenérie voda a rastliny, mostíky, jazierka a potôčiky. Cesta vedie k čajovému altánku a návštevníka vnútorne pripravuje na obrad pitia čaju. FOTO - ZEN.TAO.INFO

Japonské záhrady úplne popierajú európske predstavy o záhradách. Nikdy neboli miestom rozptýlenia a oddychu tak, ako ho chápu Európania. Pre Japoncov bola záhrada vždy spojená s náboženskou tradíciou a rituálmi. V novodobej architektúre jednoduchých foriem a čistých materiálov ako mramor a sklo sa opäť začína uplatňovať tradičná japonská záhrada. Predovšetkým jedna z jej foriem, tzv. suchá záhrada.

Pojem japonské záhrady zahŕňa už spomínané suché alebo tiež zenové záhrady (kare-san-sui), pretože ich vznik tradícia spája s kláštormi. Ďalej sú to parky a záhrady s jazerami (kaiyushiki), obradové čajové záhrady (chaniwa) a miniatúrne átriové záhradky, ktoré pôsobia ako maľovaný obraz.

Pozor, nevstupovať!

Do átriových záhradiek sa nevstupuje. Sú malebnou, umeleckou súčasťou interiéru, oddelené sklenou, niekedy posuvnou stenou. Japonci v súčasnosti znovuzrodili tento typ suchej záhrady, priraďujú ich k svojim domom, ale aj k skleným fasádam spoločných priestorov, napríklad hotelov. Sú určené na uvoľňujúce pozorovanie z jedného miesta. V hektickom štýle života predstavujú tichú, nehybnú oázu krásy a pokoja, pri ktorej sa sedí a medituje. Sústredenie podľa tradície nerušia žiadne farebné vnemy ani zvuky, na aké sme zvyknutí v našich typoch záhrad.

Vstúp, ale opatrne

Zenové záhrady sú od začiatku určené práve na meditáciu. Dá sa do nich vstúpiť za určitým konkrétnym účelom. Sú pre bosé nohy, chodí sa v nich po hladkých kamienkoch a piesku, pričom sa hrabú špeciálnymi hrabľami rôznej hustoty. To slúži predovšetkým na meditáciu, ale aj na vytváranie nových a nových podôb záhrady. Mnísi svoje suché záhrady hrabú každé ráno.

K mystickým záhradám patria aj obradné čajové záhrady. Tiež zostávajú bez kvitnúcich rastlín, očiam lahodia odtieňmi zelenej, hnedej a sivej. K čajovému altánku sa prechádza po kľukatej cestičke, preto sa tento druh záhrady vytvára na viacero pohľadov. Čajové záhrady okrem kameňov a piesku pripúšťajú aj vodu a rastliny, sú v nich mostíky, jazierka, potôčiky.

Úcta k prírodným silám

Kultúra tvorby záhrad sa do Japonska dostala cez Kóreu z Číny spolu s taoizmom a budhizmom. Vplyv sa stretol s domácim šintoizmom na prelome 4. a 5. storočia n. l. Viera v šintó - cestu duchov, bola založená na kulte kami, prírodnej sily, obsiahnutej v kameni či vode. Neskôr táto sila začala nadobúdať aj zoomorfnú a antropomorfnú podobu.

Z tohoto obdobia sa zachovali prvé zmienky o záhradách ešte čisto japonského pôvodu. Boli to pravdepodobne esteticky a rituálne upravené kultové, náboženské miesta, kde sa uctievali mocné prírodné sily.

Oficiálne sa za rok oboznámenia Japoncov s budhizmom považuje rok 536 n. l., keď panovník juhokórejského štátu Pekče poslal japonskému vládcovi sochu Budhu Šákjamuniho. Asimilácia nových prvkov sa prejavila aj v umení tvorby záhrad. Prvý záznam o záhrade pochádza z prvej polovice 7. storočia, bola to záhrada šľachtica Sogo no Umaka.

Dodnes sú japonské záhrady obrazom hlbokej úcty k - z nášho pohľadu - neživej prírode, ktorá pretrváva tisícročia. Patina vekov je symbolicky zakomponovaná do záhrad prostredníctvom kameňov obrastených machom a lišajníkmi, kameňov storočia hladených vodou či nohami pútnikov.

Záhrady na objednávku

Japonci prijali, pretvorili a do japonskej tradície aplikovali aj čínske umenie tvorby vnútorného a vonkajšieho priestoru obytných budov feng šuej (doslova vietor a voda). Základnou požiadavkou bolo, aby tvorca záhrad vychádzal z prírody ako vzoru a podriaďoval sa jej zákonitostiam.

Tieto zákonitosti sa rešpektovali aj vtedy, keď tvorca koncipoval záhradu na objednávku. V 5. a 6. storočí bola objednávateľom bohatá šľachta. Nepriamo sa zaslúžila o vznik miniatúrnych záhrad, lebo vyžadovala spodobovanie spomienok na obľúbenú scenériu.

Vďaka tomu vznikli mnohé zásady tvorby záhrad, aj hlavná - vytvoriť pomocou minimálnych a minimalizovaných prostriedkov scenériu, ktorá evokuje skutočnú, rozsiahlu krajinu. (mi)

Zenové záhrady mnísi vytvárali ako súčasť kláštora. Meditáciu v nej nesmeli rušiť žiadne rastliny, nehovoriac o farebne kvitnúcich. Hrabanie kamienkov a piesku okolo väčších kameňov bolo súčasťou rozjímania. Na snímke je zenová záhrada pri zámku Tofuju-ji v Kjóte. FOTO - TERRAGALLERIA. COM A DAVEBURNET.ORG

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Bratislava

Inzercia - Tlačové správy

  1. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  3. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  4. Vynašli sme sa aj v čase korony. 3D showroom očaril klientov.
  5. Absolventi Paneurópskej vysokej školy majú takmer najvyšší plat
  6. Pandemická kríza urobila obrovské PR online vzdelávaniu
  7. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  8. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  9. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  10. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  1. INEKO: Základná škola v Svätom Jure je najlepšia na Slovensku
  2. Absolventi Paneurópskej vysokej školy majú takmer najvyšší plat
  3. Pandemická kríza urobila obrovské PR online vzdelávaniu
  4. Operatívny lízing zmierni dopady krízy na váš biznis
  5. Stravné pre živnostníkov teraz najvýhodnejšie
  6. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  7. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  8. Hygge ako životný štýl
  9. Vynašli sme sa aj v čase korony. 3D showroom očaril klientov.
  10. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  1. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 41 770
  2. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 32 067
  3. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 14 807
  4. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 9 286
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 8 866
  6. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 8 785
  7. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 345
  8. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 7 301
  9. Ohlúpli sme počas Covid roka? 7 176
  10. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 7 041
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu