|
Proti výstavbe na Sputnikovej zorganizoval petičný výbor protestnú akciu, počas ktorej jej účastníci vymerali a pomocou reflexnej pásky označili územie, kde má stáť polyfunkčný dom. Podľa nich lokalitu už trikrát zahustila výstavba. |
Zaberanie vnútroblokovej zelene vnímajú obyvatelia Ružinova s rozhorčením. Nedávno spísali petíciu proti projektu výstavby bytového domu na zelenej ploche medzi Ulicou planét a Sputnikovou. Hoci stavebný úrad ich požiadavkám nevyhovel, v snahe zachovať ju budú pokračovať. Proti rozhodnutiu úradu sa odvolajú. Obyvatelia založili spoločnú iniciatívu nazvanú Zelený Ružinov.
"Myslíme si, že naši poslanci, ktorým sa už končí volebné obdobie, nechránia záujmy obyvateľov. V podstate predali našu vnútroblokovú zeleň na výstavbu," povedala Daša Malíková z iniciatívy.
"V decembri 2004 schválili uznesenie, na základe ktorého sa môže stavať na 90 percentách zelených plôch v mestskej časti," dodala.
Ide o stanovisko mestskej časti k návrhu územného plánu mesta. "Zo 44 plôch zelene navrhli 40 na výstavbu v rôznej forme. To je 90 percent zelených plôch," povedala aktivistka. "Za hlasovalo 31 zo 40 miestnych poslancov. Potom som asi desiatim volala, a tí si buď na hlasovanie nepamätali alebo tvrdili, že nič také neschválili," povedala Malíková. Podľa jej informácií mesto z týchto pripomienok Ružinova k návrhu územného plánu akceptovalo asi 65 percent.
Miestny úrad tvrdí, že problém zahusťovania výstavby a zelených plôch sa nedá zovšeobecniť. Podľa Anny Mihalčinovej, hovorkyne miestneho úradu, v niektorých lokalitách sú plánované postupné revitalizácie vnútroblokovej zelene. "Závisí to však od financií," povedala. Ako dodala, v konkrétnych prípadoch treba vychádzať z územného plánu mesta, kde sú funkcie verejných plôch presne definované.
Podľa slov Mihalčinovej miestny úrad napríklad postupne obnovuje zeleň vo vnútroblokoch v lokalite Mlynských nív, od leta sa revitalizujú vchody na Budovateľskej a Súťažnej. Obnova sa má dokončiť v priebehu tohto roka. Vzniknúť tu má nový trávnik s rozlohou 828 metrov štvorcových, vysadia tu kríky a pätnásť hrabov.
Štefan Šlachta, hlavný architekt mesta, hovorí: "Zahusťovanie výstavby, ktoré sa robí na úkor zelene alebo objektov služieb, je bezohľadným využívaním toho, že nie všade sú dané pravidlá."
Podľa neho nie všade tiež existujú predpísané indexy podlažných plôch a nie je stanovená miera únosnosti územia. "Jediný regulatív či brzda je svetlotechnika, ale to je málo. Naše sídliská mali už v minulosti vysokú hustotu obyvateľov na hektár. A teraz ju ešte 'zahusťujeme'. Myslím si, že je to nezodpovedné zo strany investorov, schvaľujúcich poslancov i projektujúcich architektov," povedal Šlachta.
Katarína Šimončičová z Mestského výboru Slovenského zväzu ochrancov prírody a krajiny upozorňuje, že podľa stavebného zákona sa má stavať tak, aby sa životné prostredie zlepšovalo. "Na obyvateľa má pripadať osem až dvanásť metrov štvorcových zelene. Domnievam sa, že mestská časť spĺňa spodnú hranicu normy."
FOTO - ARCHÍV
Koncom minulého roka obyvatelia Ružinova vyjadrili svoj protest aj proti výstavbe spoločnosti Lidl na Gagarinovej ulici. Firma mala záujem vybudovať parkovisko, ulice a chodníky k predajni na jednom z pozemkov, kde je vyše 50 stromov. S výrubom mestská časť súhlasila. V tomto prípade sa však odvolali ochranári. Podľa nich pozemok je v územnom pláne označený ako verejná zeleň a táto funkcia zostáva nezmenená aj v návrhu nového územného plánu. "Požiadame o stavebnú uzáveru v prípade tohto pozemku," povedala Katarína Šimončičová z Mestského výboru Slovenského zväzu ochrancov prírody a krajiny. (japa)
