“ Po dvoch rokoch sa u nej začala zákerná choroba prejavovať. „Svalová dystrofia je ako rakovina. Požiera nám svaly a my nemôžeme používať ruky, chodiť, potom už ani dýchať. Postihnuté dýchacie svaly nevládzu rozťahovať bránicu a umierame na zadusenie. Pritom do poslednej chvíle dokážeme myslieť.“ Pani Gričová sa môže pohybovať len na vozíčku, no choroba sa v jej tele stále rozširuje. Nikto nevie, čo ju spôsobuje, nikto nevie, ako ju liečiť. „S chorobou som sa vyrovnávala postupne. Klamala by som však, keby som povedala, že som vyrovnaná. S chorobou sa nikto nevyrovná, každý chce byť zdravý, naučila som sa s ňou žiť.“
Veľmi jej pomáha manžel a práca. Ako predsedníčka Organizácie muskulárnych dystrofikov pomáha ľuďom – bojovať s úradníkmi, necitlivým prístupom, poradí. „Keď sa niečo hneď nepodarí, niektorí ľudia rezignujú. Treba využiť všetky zákonné prostriedky, vždy je možnosť dostať to, na čo máte právo. Keď sa človek vzdá, ani život nemá cenu.“
Najnovšie písali ministrovi kultúry, dozvedeli sa totiž, že nová rekonštruovaná Astorka nie je bezbariérová. Podľa stavebného zákona musí byť každá rekonštrukcia a každá novostavba bezbariérová. Nedávno dostali odpoveď z ministerstva vnútra na žiadosť, aby polícia viac kontrolovala priestupky, keď vodiči parkujú na vyhradených parkoviskách. „Odpísali, že sa budú snažiť. Upozorňujeme ich na to každé dva roky.“
„Všetko v Bratislave je bariérové – pošty, nemocnice, školy, máme problém dostať sa do divadla, z kín len Hviezda je bezbariérová. Ak si chcem ísť posedieť do reštaurácie, treba zistiť, či sa tam dostanem a či sa dostanem na WC. Na pošte si nemôžem ísť ku prepážke vybrať ani doporučený list. Nie som nábytok a odmietam sa dať vynášať. Myslia na nás len pri stavbe nových bánk, nákupných centier a supermarketov,“ hovorí. Tu však na nich nemyslia ostatní obyvatelia, ktorí parkujú na vyhradených miestach pre vozičkárov. Vozičkár sa pritom bez auta nikam nedostane – bariérová je aj mestská doprava.
ANDREA HAJDÚCHOVÁ
