Malé záhradky môžu vzniknúť aj na balkónoch

Balkóny panelákov či činžiakov si dnes veľa obyvateľov bratislavských sídlisk mení na oázu zelene. Namiesto skladišťa nepotrebných vecí na nich pestujú kvety, bylinky, ba aj rajčiny, papriku či ťahavú fazuľku. Niektoré mestské časti vypisujú súťaže o najkrajší balkón či predzáhradku.

Katarína Kullová zo záhradného centra Kulla, ktoré sa špecializuje na kvety, keramiku, výzdobu interiérov, ale aj návrhy a realizáciu záhrad hovorí, že aj cez tieto malé priestory má človek bližšie k prírode.

Balkón či terasa sa dajú využiť rôzne. Ich najčastejšou výzdobou sú hrantíky, ktoré sa vešajú na zábradlie, na steny. Výsadby hrantov treba voliť podľa ich veľkosti a orientácie strán balkónov. "Do väčších možno skombinovať letničky s trvalkami či s nejakou menšou drevinou. Aktualizujú sa v nich potom len sezónne rastliny," hovorí Katarína Kullová. Balkón tak môže byť krásny a zelený po celý rok, lebo letničky môže vystriedať jesenná výsadba, neskôr vetvičky s vianočnými figúrkami.

Na čo treba dávať pozor? Na orientáciu balkónov. Ak je balkón otočený na juh, južné slnko dokáže byť voči letničkám veľmi tvrdé a kruté. Preto sem treba voliť zdatnejšie odrody. Úplne ideálne sú muškáty, ktoré toho vydržia veľa. Dnes si už možno vyberať z celej škály muškátov, balkón si možno vyskladať napríklad zo stojatých, z prevísajúcich alebo poloprevesených, ktoré dokážu na balkóne vytvoriť akoby padajúci vodopád. Sortiment má nesmierne množstvo farieb, dá sa vyberať spomedzi plnokvetých, jednoduchých, voňavých... Ich výhodou je aj to, že ich možno použiť na všetky svetové strany.

Tam, kde má muškát optimálne podmienky, viacej kvitne a rastie, ale všetko sa dá vykompenzovať tým, že sa polieva. Muškát potrebuje cítiť vlhkosť, ideálne je, ak ho polievame dvakrát denne ráno a večer. Voda by ale nemala byť veľmi studená, skôr vlažná, lebo aj kvet v horúčavách reaguje ako prehriaty človek. Dokonca fajnšmekri hnoja muškáty slabšími roztokmi ako sa odporúča a majú kvety muškátov krásne a plné. Dnes už ale dostať aj hnojivá, ktoré sa zamiešajú do pôdy už priamo pri sadení a rastlina si živiny čerpá pri polievaní postupne.

Ak máte balkón orientovaný na východ či západ, pani Kullová odporúča na výsadbu aj petúnie, surfínie, heliantus, pakopu. Existuje nesmierne veľa letničiek, ktoré umožňujú farebnú aj tvarovú zostavu.

Ten, kto nemá chuť mať len letničkové balkóny, ich môže poprekladať aj trvalkami, okrasnou trávou, maličkou drevinou, ktorá nevyrastie do väčších rozmerov. Vtedy, upozorňuje Katarína Kullová, musia byť hrantíky hlbšie a širšie, aby v zime nezamrzli.

Dnes sú veľmi obľúbené na balkónoch aj závesné kvetináče. Ak to dovoľujú priestorové možnosti, môžete na balkóne pestovať čokoľvek, brezu, smrek či vŕbu. Vyzerá to na nich potom ako v záhrade. Takto si už niektorí obyvatelia pestujú aj vianočné stromčeky, napríklad na Krížnej ulici na štvrtom poschodí sa darí striebornému smreku. Jeho majiteľka si ho na Vianoce vždy ozdobí, ale ináč má celý rok absolútnu ilúziu prírody.

Pani Kullová hovorí, že fantázie sa medze nekladú, balkóny treba využiť, zazeleniť ich, vytvoriť si aj vo výške oázu pokoja, potom vraj aj tá kávička či čaj chutia v týchto priestoroch inak.

Balkón však možno vyzdobiť aj rôznymi popínavými letničkami, ozdobnými fazuľami, povojníkmi. Prostredníctvom ozdobnej mriežky tiež vyvolajú pocit blízkosti prírody.

Terasa si zelenú oázu doslova pýta

Viaceré novostavby sa dnes honosia rozľahlou terasou. Katarína Kullová hovorí, že terasa si vyslovene pýta, aby na nej človek vytvoril zelenú oázu. Ak je zástavba príliš hustá, môžu si nájomníci takto vykryť súkromie. Nosnosť stropu či podlahy terasy už počíta so zeleňou, čiže jej výsadba nie je žiaden problém. Dôležité je, aby hranty so zeminou boli dobre zaizolované, dostatočne hlboké a široké, aby v zime nepremrzli. Potom tam môžete sadiť čokoľvek a terasa sa premení na záhradu na dvanástom poschodí.

Na terasu sú vhodné stromy, popínavé rastliny, letničky, trvalky. U zákazníkov sú veľmi obľúbené všetky druhy ihličnanov, nevyžadujú žiadne mimoriadne upratovacie práce. Napríklad tuje dokážu vytvoriť úplne kompaktnú nepriehľadnú stenu. Možno ale urobiť aj kombinované ploty, pri ktorých sa použijú tuje, tisy a iné. "Ja osobne rada ľudí nahováram na rôzne drobné dreviny okrasné listom," hovorí pani Kullová, nie sú to klasické ihličnany, ale nie je s nimi nejaká mimoriadna starosť. Je totiž krajšie, ak sa dreviny skombinujú, listnáče nepôsobia tak studeno.

Ošetrovanie drevín na terase sa riadi rovnakým štýlom, ako keď má človek záhradu. Čas od času ich treba pohnojiť, polievať. A kde sa dá, tam patrí závlaha.

Na jeseň si možno dať na terasu cibuľky tulipánov a na jar sa zmení na voňavú záhradu s vôňou krokusov, nízkych tulipánov.

"Výhoda je v tom, že človek sa cíti ako v záhrade, ale až toľko sa nenarobí," hovorí s úsmevom pani Kullová. Aká je životnosť takejto "záhradky"? Ak sú hranty dostatočne veľké, aby dreviny mali časť rásť, vydržia aj dvanásť rokov. Dôležité ale je, čo sa v nich sadí.

Na terasy sa odporúča vyberať náročnejšie dreviny, aby sa pekne vyfarbili a prežili. Silné zimy, ako táto, čo máme za sebou, by im, samozrejme, mohli uškodiť. Preto by sa na terasy nemali vyberať síce krásne, ale chúlostivé druhy.

Na terasách možno dokonca pestovať aj ovocné zakrslé stromčeky. To je ale skôr trend v zahraničí.

Katarína Kullová by v našich podmienkach skôr odporúčala pestovať bylinky. Je z nich dvojaký úžitok, nielenže krásne voňajú, ale dajú sa používať aj pri varení. Možno ich pestovať v hrantoch, ale ešte lepšie sú špeciálne kvetináče, takzvané bylinkáče.

Na terase alebo na balkóne si môžete dopestovať aj jahody, vynikajúce sú vraj balkónové paradajky, ktoré rodia strapce. Medze fantázie v prípade úprav balkónov či terás sa nekladú ani pri vytvorení jazierka či fontánky.

Katarína Kullová hovorí, že nevidí dôvod, aby hranty v zime zostali prázdne. "Tam môžu byť rôzne vresovce, možností je veľa."

Pozri aj X. stranu. (or)