é mestá.
Bez dobrých ciest by všetky spomínané pevnôstky a pevnosti zostali izolovanými ostrovmi, hlavne keď boli postavené na nepriateľskom území. Cesty umožňovali rýchly presun vojsk z jednej oblasti do druhej, a tak sa dali včas a účinne brániť. Po cestách prúdil nielen vojenský, ale aj spoločenský život a takisto kultúrny a náboženský. Súčasne to boli dôležité tepny, ktoré zabezpečovali spojenie každého kúta impéria s centrom ríše Rímom, predovšetkým to však boli tepny vojenské, po ktorých sa presúvali pešiaci, jazdci, povozy. Pre pešiakov bola denná pochodová norma 25 až 30 km.
Podľa tradície stavbu prvej dôkladnej rímskej cesty, pokrytej už kamennými kvádrami, nariadil cisár Appius Claudius Caecus v roku 312 pred Kr. Viedla z Ríma do Capui a dostala pomenovanie podľa staviteľa - Via Appia. Rimanom slúži dodnes. Ďalšie významné cesty vybudované neskôr boli napríklad Via Flaminia a Via Aemilia.
V centre Ríma je možné ešte i dnes vidieť základ takzvaného "zlatého míľnika" (miliarum aureum), vybudovaného v roku 20 pred Kr. na príkaz cisára Augusta. Podľa jeho vzoru stavali Rimania pri všetkých cestách kamenné míľniky valcovitého tvaru, na ktorých bolo vyznačené pomenovanie cesty, odkiaľ a kam viedla i vzdialenosti od východzieho bodu ku konečnému a tiež meno toho, kto ju nechal vybudovať.
Vzdialenosť sa uvádzala v rímskych míľach, nazývaných "mille passus", čo znamená tisíc dvojkrokov. Prepočítaná dĺžka na našu dnešnú mierku činí 1480 metrov. Rimania mali počas svojho impéria vybudovaných až 15-tisíc kilometrov ciest. Na území Slovenska v časti Bratislava-Podunajské Biskupice bol zatiaľ nájdený jeden jediný prícestný rímsky míľnik (na snímke).
Pri rímskych cestách bývali postavené svätyne boha Merkúra, ochrancu pocestných a aj zájazdné hostince - "deversorie". Poskytovali občerstvenie i nocľah pre cestujúcich aj zvieratá. Rimania cestovali pešo, na koňoch, v nosidlách i na vozoch a dostavníkoch. Stanice pre dostavníky sa nazývali "posita", z tohto názvu vznikli v rôznych jazykových obmenách pomenovania "pošta".
O poriadok na rímskych cestách sa starali zamestnanci, ktorých nazývali "curiosi" a rímske kamenné cesty "via strada" dali základ talianskemu strada, nemeckému Strasse a anglickému street a aj novodobému autostráda.
Rímske vozy a dostavníky mali nainštalované aj historicky prvé známe tachometre, ktoré nazývali "hodometron" - merač cesty. Opis takéhoto hodometra nám zachoval vo svojom diele Desať kníh o architektúre spisovateľ Vitruvius Pollia. Podľa neho bol merač pripevnený na koleso vozidla a pri pevne stanovenom počte obrátok vypadla do nádoby zvláštna gulôčka. Ich počet potom umožňoval rýchlo vypočítať prejdenú vzdialenosť.
Keď z ľavého brehu Dunaja začali robiť lúpežné nájazdy germánski Kvádi, Rimania zhustili všetky svoje obranné objekty a pospájali ich cestami. Tak vznikol známy obranný systém Limes romanus. Intenzívnejšie ho začali budovať za Flaviovcov v rokoch 86 až 96 po Kr. Vo výstavbe v rokoch 96 až 117 pokračoval cisár Trajanus, v rokoch 117 až 138 cisár Hadrián. Ďalší cisári Limes romanus už len obnovovali a udržiavali a to až do trvalého odchodu Rimanov z Panónie v 4. storočí. IGOR JANOTA
