|
Viliam Malík: Otvorenie obchodného domu Bohuslav Brouk, 1938. |
sklo vitríny a nabrať plné náručie exemplárov, viazaných v koži, s nádhernou obálkou, i tie šedivé, nepatrné a zastrčené v kúte, lebo obyčajne v týchto druhých sú ozajstní básnici, v nich je poézia.
Miesto pre neznámu knihu
V jednom regáli nechali miesto pre neznámu knihu. Viem, bude to moja kniha, bude to báseň, dlhá ako nebo, alebo básnická próza, práve táto o Bratislave, bude to divadlo, ktoré sám zložím, zrežírujem a zahrám, tíško, pre seba, pantomimicky. Bude to kniha o mne, o priateľoch, o nadrealistickej skupine, o jablku, ktoré sme si podávali priamo zubami. A túto knihu napíšem ešte celkom mladý, pri otvorených ventiloch, v plnej sile bôľu, sugestívny a neoblomný. To mi verte! A nič iné.
Vyznávam s Jeanom Barroisom, že pri posudzovaní životného štýlu a chôdze treba vychádzať z kréda, vysloveného v jasnom svetle, keď sa človek škriabe hore, a nie keď už klesá ako ťažký balvan alebo hlava. No zatiaľ ešte neviem, kam dospejem a akú knihu napíšem. Kedysi som myslel, že zomriem celkom mladý, ako Lautréamont, Wolker alebo Andrej Guot. Možno. Ale nie skôr, kým nevyprázdnim zaplnenú trubicu.
Nuž v kníhkupectve na Dunajskej ulici nechali voľné miesto pre moju knihu, ktorú raz napíšem.
Šuchotavé kroky milencov
Odtrhol som sa od výkladu a kráčal som ďalej smerom k Mlynským nivám. Gymnazistky vychádzali z brány gymnázia a tratili vôňu, ničím nefalšovanú. Pes, zvábený mladým pižmom, poskakoval okolo nich a opieral labky o ich malé prsia. Odháňali ho bielučkou rukou, čo nevie ubližovať, len objímať a byť objímaná.
Mám rád železný most, ktorý sa klenie ponad koľajnice. Vystupoval som schodmi a zastal na vrzgotavých doskách. Vlak preletel, skryl ma v pare; iste som sa musel zjaviť okoloidúcim ako apokalyptický vták. A zasa stanica. Vysťahovalci. A zasa hostinec.
A zasa ulica, riedke domy, a si za mestom. Doznieva hluk vlakov a prístavu. Jarná tráva, šuchotavé kroky milencov v slnečnom bazéne, lebo je nedeľa.
(Pokračovanie nabudúce, medzititulky SME.)
Súčasťou edície Bratislava - Pressburg, ktorú vydáva Albert Marenčin - Vydavateľstvo PT, je aj kniha Štefana Žáryho Bratislavský chodec. Spomienková esej si všíma Bratislavu štyridsiatych rokov 20. storočia - vtedajšiu metropolu slovenského nadrealizmu. Prelínajú sa v nej imaginatívne poetické obrazy Starého Mesta s dokumentárnymi faktami či portrétmi spisovateľov a básnikov. Štefan Žáry sa k nadrealistickému hnutiu pridal v roku 1939, prispieval do nadrealistických zborníkov a jeho zbierky Zvieratník (1941), Stigmatizovaný vek (1944), Pečať plných amfor (1944) a Pavúk Pútnik (1946) patria do tohto obdobia tvorby.
Text Štefana Žáryho dopĺňa fotografia z publikácie Bratislava zadným vchodom 1918 - 2005, ktorú vydalo FOTOFO - Stredoeurópsky dom fotografie Bratislava v roku 2005 a ktorá obsahuje snímky mesta našich i zahraničných fotografov.
