Napriek všetkým opatreniam, ktoré v ružinovskej nemocnici zaviedli proti zlodejom, sa tu mesačne stane asi päť krádeží. Nepomáhajú ani upozornenia na dverách. FOTO SME – PAVOL MAJER
ale príbeh, ktorý sa odohral v nedeľu pár minút po skončení návštevných hodín a ktorý pacientom so srdcovými poruchami poriadne zvýšil tlak, hovorí o niečom úplne inom.
Do nemocničnej izby suverénne vošiel mladý muž, mnohí ho videli, pani Debnárovej ležiacej na susednom lôžku povedal, že prišiel „svojej mame“ po okuliare a toaletný papier – a pokojne odišiel s peňaženkou pani Sadovskej. Scenár, podľa chorých bezmocných pacientov nehorázne drzý a podľa zamestnancov bratislavských nemocníc ešte aj dosť bežný.
„Je to otvorené oddelenie, počas návštevných hodín sa tu premelie veľké množstvo ľudí, bohužiaľ, nemám čas a vlastne ani právo ich kontrolovať. Ako službukonajúci doktor mám väčšinou naliehavejšiu prácu,“ hovorí MUDr. Marián Kotrec.
Je pravda, že lekári sú v nemocniciach na to, aby liečili, ale kto teda ochráni pacientov? „Musia sa ochrániť sami,“ hovorí vedúca sestra ružinovskej nemocnice Danka Raková. „Tento problém je rozsiahly, v nemocniciach sa kradne dobre. Pacienti na centrálnom príjme podpisujú vyhlásenie, že preberajú zodpovednosť za cennosti, ktoré si neuložili do nemocničnej pokladne či trezoru.“
Ružinovská nemocnica prijíma bezpečnostné opatrenia – sú tu uzatvorené oddelenia s elektronickými vrátnikmi, napriek tomu je tu stále priemerne päť krádeží za mesiac (väčšinou peniaze a mobily). Najviac zlodejov je zvonku, počas návštevných hodín, nájdu sa však aj medzi pacientmi a personálom. Krádeže vždy ohlásia na políciu, doteraz sa však podľa pani Rakovej žiadnu nepodarilo objasniť. Ak sa teda pacient nechce rozlúčiť s pokojným liečebným pobytom, najúčinnejšou ochranou proti zlodejom je nedopustiť, aby bolo čo ukradnúť. To znamená nesprávať sa v nemocnici ako doma, nenechávať si žiadne osobné veci bez dozoru, teda byť neustále v strehu a neoddýchnuť si ani v nemocnici.
KATARÍNA MOJŽIŠOVÁ
