zariadeniach - táboroch, obranných vežiach, burgusoch a podobne - obchodníci prenikali aj na vojakmi ešte neobsadené územia. Nie aby ich anektovali, ale aby na nich robili výnosné obchody. Pritom sa po chýrnej Jantárovej ceste dostali až k Baltskému moru, bohatému nálezisku Rimanmi vysoko ceneného jantáru.
Aby sa legionári i obchodníci mohli v oblastiach ležiacich na sever od Dunaja lepšie orientovať, bolo potrebné tieto oblasti zmapovať. Okrem máp vypracovali Rimania aj "cestovné príručky", takzvané itineraria.
Najstaršou mapou oblasti stredného Dunaja, kde leží aj Bratislava, je mapa vyhotovená grécko-rímskym astronómom, geografom a matematikom Klaudiom Ptolemaiom z 2. storočia nášho letopočtu. Mapa patrila k jedinečnému Ptolemaiovmu dielu, ktoré nazval Návod k zemepisu. V tomto diele vysvetľoval potrebu vyhotovenia máp s pomocou astronomických súradníc, teda zemepisných šírok a dĺžok. Pomocou nich vyznačoval geografickú polohu riek, pohorí a miest.
Sám si určil dva základné poludníky, ktoré podľa vtedajších predstáv ohraničovali svet. Na západe to bol poludník prechádzajúci Kanárskymi ostrovmi, najvýchodnejší poludník prechádzal Sarmatským pohorím. Tento priestor rozdelil Ptolemaios na 180 dĺžkových stupňov, ktoré na svojich mapách vyznačil na hornom okraji.
Pre nás je najzaujímavejšia mapa zobrazujúca časti Karpát. Medzi zakreslenými mestami sa odborníkom podarilo na území Slovenska bezpečne identifikovať dva rímske vojenské tábory, a to Kelemantia (dnes Iža pri Komárne) a Leukaristos - Laugaricio (dnešný Trenčín).
Približne o dve storočia mladšia je mapa zhotovená geografom Castoriom. Zobrazuje časť poriečia na pravej strane stredného Dunaja od rímskeho vojenského tábora a mesta Carnuntum (dnes v Rakúsku neďaleko Hainburgu), až po Brigecio (dnes Komárom v Maďarsku). Na mape teda nie je zachytený celý pridunajský rímsky fortifikačný systém zvaný Limes Romanus, tiahnuci sa od vtedajšej Vindobeny (Viedeň), až po vtedajšie Aquincum (Budapešť). Na mape je však vyznačený rímsky vojenský tábor a mesto Gerulata, ktorý vybudovali Rimania na dnešnom území Bratislavy - v Rusovciach. O Gerulate sa píše aj v spomínanej cestovnej príručke, itinerariu.
Na Castoriovej mape sú hneď na prvý pohľad viditeľné viaceré lomené čiary. Vyznačujú známe rímske cesty, spájajúce jednotlivé stanice "limesu", pričom na mieste, kde je čiara zalomená, stál v Castoriových časoch cestný míľnik udávajúci vzdialenosti.
IGOR JANOTA
foto - archív
