Grafity sú nelegálne, existuje však aj iné riešenie

Staré Mesto povolilo grafit na múre oproti PKO, najväčšia maľba má 311 štvorcových metrov. Sprejeri hľadajú plochy, kde by sa realizovaliUž niekoľko rokov sa problematika grafitov týka aj našich miest. Okrem fasád domov zasahujú grafity železničné a autobusové stanice, zastávky, podchody. Škody spôsobené sprejermi kvôli nákladom na ich odstraňovanie rastú a nesie ich majiteľ poškodeného objektu alebo veci.

Avšak nielen finančná ujma vedie k zostreniu stíhania sprejerov, ide aj o estetické hľadisko alebo ochraňovanie kultúrnych pamiatok. Odborníci vyvinuli mnoho systémov, ktoré sprejerom znemožňujú aplikovanie farieb.

Pri permanentnom systéme sa epoxidové živice nanášajú priamo na fasády, farby sa potom odstraňujú chemicky. Dočasné systémy sú vlastne odstrániteľná ochranná vrstva - akryláty a vosky, ale po odstránení ich treba znovu aplikovať. Tretí systém predstavuje kombináciu oboch predošlých.

Iná cesta riešenia problematiky grafitov je, potom ako sa stali trestnými podľa zákona, ich legalizácia. V Čechách napríklad vzniklo združenie, ktoré spolupracuje s mestami na vyčleňovaní objektov vhodných na túto činnosť. Mnohé betónové objekty tak získali nový, celkom estetický šat. V Bratislave ide zatiaľ skôr o výnimky.

Najväčší grafit

má 311 štvorcových metrov

Betónový múr oproti Parku kultúry a oddychu zdobí najväčší grafit Slovenska. Legálna nástenná maľba na ploche 311 štvorcových metrov vznikala s prestávkami viac ako štyri mesiace. Jej autormi sú Juraj Ličko a Rasťo Jakubek z Trenčína. Obrovský grafit povolila samospráva Starého Mesta, účelom bolo skrášlenie dunajskej promenády.

"Túto iniciatívu sme privítali," povedal Peter Kimijan zo staromestského miestneho úradu. Nábrežie tak podľa neho dostane koncepciu a maľba zakryje drobné "čmáranice", ktoré tu boli predtým.

Juraj Ličko chcel, aby sa miesto pri Dunaji, kde v budúcnosti bude stáť nová mestská štvrť River Park, skultúrnilo. "Teraz sa venujem hlavne tomu, aby si sprejeri dokázali nájsť legálne plochy na svoje umenie, pomáham im vybavovať povolenia a hľadám sponzorov. Aby robili v súlade so zákonom. Rád by som prispel k tomu, aby mali grafity možnosť rozvíjať sa legálnou cestou," hovorí. Spoločná maľba pri PKO zobrazuje prírodu a komunikáciu, sú na nej štyri postavy a jeden pes. "Použili sme dve techniky, akrylové farby a spreje."

Ako hovorí Juraj Ličko, väčšina sprejerov by rada maľovala legálne. "Chcú ukázať svoju tvorbu, presvedčiť verejnosť, že vedia robiť aj výtvarné diela. A ľuďom sa to páči. Polícia robí len to, čo podľa zákona musí," hovorí s tým, že nikoho nechce odsudzovať.

Podľa neho grafity vznikali u nás najprv na legálnej báze, až neskôr sa začali šíriť nelegálne. Na porovnanie, v Trenčíne vyčlenili plochy na legálne grafity ešte v 90. rokoch. Odkedy sa tak stalo, podľa zástupcu náčelníka mestskej polície Jaroslava Sieberta "vážnejšie problémy so sprejermi neboli".

Čo sú grafityTermín grafity pochádza z gréckeho slova graphein, čo znamená písať a je to plurál talianskeho slova graffito - škrabať. Ide o nástenné maľby, vytvorené väčšinou farebnými sprejmi.

Toto umenie, typické pre väčšie mestá, vzniklo v černošských getách v New Yorku začiatkom 70. rokov, odtiaľ sa postupne rozšírilo do celých USA a potom do Európy.

Grafity boli spočiatku istou provokáciou chudobnej mládeže na predmestiach. Technika sa časom zdokonalila a diela najslávnejších autorov ako M. Basquiata a K. Haringa sa v 80. rokoch dokonca dostali do galérií. To podstatne zmenilo chápanie grafitov ako pouličného umenia. Medzi mladými sa veľmi rýchlo rozšírilo a celé hnutie neskôr dostalo označenie hip-hop grafity. Prestalo byť doménou najnižších vrstiev a po roku 1989 začalo prenikať do východnej Európy.

Aký trest hrozí sprejeromV súčasnosti už je maľovanie grafitov na cudzí majetok kvalifikované ako trestný čin. Od 1. júla vstúpila do platnosti novela Trestného zákona a sprejerom hrozia vysoké peňažné tresty alebo väzenie od jedného do troch rokov.

Prípady sprejerstva boli dovtedy hodnotené ako priestupky, ako trestné činy poškodzovania cudzej veci len v prípadoch, ak vyčíslená škoda presiahla 6500 korún. Šesť mesiacov až tri roky väzenia hrozia páchateľovi v prípade, že takýto skutok spácha opakovane alebo ako člen organizovanej skupiny.