ŠTARTFOTO – JÁN SÚKUP
počty divákov na zimnom štadióne. K nižšej návštevnosti prispelo aj olympijské fiasko našej reprezentácie. „Konečne hrajú dobre,“ povedal v sobotu na zápase s Košicami skalný Slovana, „verím, že ak klub postúpi do finále, štadión bude znovu plný.“ V piatok, na prvom zápase s Košicami, prišlo na zimný štadión okolo 3600 divákov, o deň neskôr ich už bolo 4220.
Ani jedno hokejové stretnutie však nevynechali najväčší povzbudzovači klubu. Sedávajú v sektore D2 štadióna. Z tejto časti je najlepší výhľad na hraciu plochu. Neodmysliteľnou súčasťou fan klubu sú dvaja bubeníci, ktorí sú celý zápas základom skandovania. Vraj ani nevedia, ako k tejto funkcii prišli, uvedomujú si však, že pre povzbudzovanie sú najdôležitejší. Po zápase ich najviac trápia pľuzgiere na prstoch, preto si najzaťaženejšie miesta obliepajú leukoplastom a bubnujú v rukaviciach.
Paličky sú tiež oblepené lepiacou páskou, koniec, s ktorým sa bubnuje, tvorí loptička. Tempo udierania do bubnov je rôzne, podľa toho ako graduje hra. Často sa však pridajú k hudobnej produkcii počas prerušenia hry. K najobľúbenejším patrí krátka hudobná pasáž od Boney M alebo od skupiny Queen.
Skandovanie na hokeji Slovana je však oveľa príjemnejšie ako na futbalovom zápase rovnakého klubu. „Futbaloví fandovia sa chcú len pobiť, tam nechodíme,“ hovorí divák. Na hokeji sa v hľadisku najviac spieva, dokonca aj nadávky (pre ne sa využívajú ľudové motívy), tých je však oproti futbalu výrazne menej. A za pekný gól si hokejisti v sobotu vyslúžili francúzsku Marsellaisu, hoci bez slov, a na záver zápasu hlasné – Ďakujeme. (dro)
