Marcus Aurelius začal písať slávne Hovory k sebe na Slovensku

Rímske légie začali následne budovať v páse širokom asi 10 km na sever od Dunaja svoje strážne stanice, malé tábory, burgusy, praesidaria, castra i strážne veže. Z nich dnes už bezpečne poznáme Bratislavu, Devín, Stupavu, Pajštún a Kelemantiu (dnes Iža pri Komárne).

Súčasne s obranným systémom na sever od Dunaja začali Rimania budovať mocnejší fortifikačný systém na pravom brehu Dunaja. Systém prešiel do dejín ako Limes Romanus.

Rimania sa však čoskoro presvedčili, že tieto obranné opatrenia im neveľmi zabezpečujú pokoj. Preto sa v druhej štvrtine prvého storočia rozhodli zriadiť medzi riekami Marus a Casua (Morava a Váh) prvé riadené vazalské kráľovstvo na území Slovenska, siahajúce cez oblasť dnešnej Bratislavy do Rakúska. Za kráľa ustanovili Rimania Vannia, ktorého však už okolo roku 50 Kvádi vyhnali a ním spravované územie rozdelili do malých celkov.

Drancovanie Kvádov Rimania trestali nájazdmi. Na čele ťaženia legionárov v roku 172 stál samotný cisár Marcus Aurelius. Rimanov ničilo nesmierne sucho, ktoré v tom roku postihlo naše kraje a ktoré Kvádi, znalí terénu, využívali.

K ťaženiu sa viažu dve zaujímavé udalosti. Jedna je prostredníctvom reliéfov zaznamenaná na Stĺpe Marca Aurelia na Piazzo Colona v Ríme. Reliéfy zobrazujú ťaženie légií, ich strádanie za sucha, ale aj takzvaný zázračný dážď, ktorý Rimanov vzpružil a Kvádov zastrašil.

Druhou udalosťou bolo, že Marcus Aurelius práve v čase tohto ťaženia začal písať svoje chýrne, po grécky písané filozofické dielo Hovory k sebe. V diele jednoznačne uviedol: "Písané v zemi Kvádov na brehu rieky Hron."

Rimania sa pri strednom Dunaji zdržiavali až do druhej polovice 4. storočia a na našom území zanechali mnoho archeologicky cenných pamiatok. Na Bratislavskom hrade sa našli zamurované rímske tehly, zvyšky starej rímskej krytiny - kedysi pokrývali viacero objektov, torzo figurálneho reliéfu. Stáli tu viaceré stavby, ktoré zanikli pri hĺbení 20 metrov širokej hradnej priekopy, rímske základy má aj Vodná veža pod Hradom.

Na Hlavnom námestí sa pri Starej radnici našiel štvorcový hrádok, na Laurinskej rímske objekty s tehlami XV. légie a kolkami firmy Atilial Formae, niekoľko mincí a v hĺbke necelé tri metre pod dnešnou úrovňou terénu sa našla časť základov rímskej cesty.

Pod Primaciálnym palácom sa našiel ženský rímsky hrob s tehlami XIII. légie a náušnicami, na Klariskej a Michalskej ulici i pod Dómom sv. Martina zvyšky rímskych murív. Na Dunajskej ulici archeológovia objavili zvyšky obetného oltára s nápisom.

Významné nálezy pochádzajú z hradu Devín a Pajštún. V Dúbravke bol odkrytý u nás najzachovalejší objekt hospodárskeho dvora a domu, nazývaný Vila rustica. Objekty sú datované do tretieho storočia, čo potvrdzuje aj nájdená minca cisára Alexandra Severa. Pre nedostatok financií výskum v tejto lokalite zatiaľ nebol dokončený. IGOR JANOTA