|
FOTO |
j kultúry.
Prvé písomné zmienky sa zachovali z približne 5. storočia pred Kristom, pochádzajú od Hekatalosa z Milétu, od "otca histórie" Herodotosa a ďalších. Zhodne uvádzajú, že sa v spomínanom storočí v západnej a strednej Európe usídlili príslušníci pokojamilovného národa, ktorý Rimania nazývali Galovia. Postupne osídľovali Apeninský poloostrov, Sicíliu, Balkán, dolný Dunaj, Turecko i Malú Áziu.
Na územie dnešného Slovenska prenikli na prelome 3. a 4. storočia pred Kristom a dostali meno Kelti. Poznali bronz, železo, mali vyvinuté hutníctvo a hrnčiarstvo, pri ktorom používali rotačný hrnčiarsky kruh. Boli tiež zdatnými poľnohospodármi, remeselníkmi, obchodníkmi a vojakmi. Na Záhorí v Plaveckom Podhradí potvrdzujú nálezy v lokalite Pohanské, kde už tavili železnú rudu.
Podľa doterajších poznatkov mali Kelti najväčšie a najvýznamnejšie sídlisko na území našej Bratislavy - sídlo nazývané oppidum patrí medzi najväčšie v strednej Európe. Čo o nich bezpečne vieme?
- Na hradnom návrší a v priľahlom okolí mali Kelti svoju akropolu vrátane významného božišťa.
- Na Žilinskej ulici bol nájdený veľký a významný poklad mincí.
- Na území dnešného Námestia SNP a pod dnešným ministerstvom kultúry i pri Michalskej bráne a na Hlavnom námestí našli archeológovia cenné keltské mince, zvyšky keltských hrnčiarskych pecí a ďalšie cennosti.
- Na území dnešného Námestia slobody a v jeho okolí postavili viacero hrnčiarskych pecí.
- Na Kapitulskej ulici a priľahlom okolí boli objavené zvyšky opevnenia keltského oppida a vstupnej brány doň.
- Na Panskej ulici v areáli Pálffyho paláca boli objavené zvyšky keltskej mincovne.
- Významné sídla mali Kelti v areáli hradu Devín, na území Trnávky a Jaroviec.
Dodnes bolo len na území Bratislavy nájdených osem veľkých pokladov. Všetky keltské mince majú kvalitnú razbu.
Na lícnej strane sú zväčša portréty mužských i ženských hláv, ale aj obrazy jazdcov na koňoch a latinskými písmenami vyrazené jednoslovné nápisy. Najrozšírenejší je nápis BIATEC, podľa ktorého dostali pomenovanie "biateky" a tento výraz sa nachádza aj na súčasnej päťkorunovej minci. Ďalej nachádzame slová DEVIL, NONNOS, BUSUMARYS, AIMORIX, TITTO, COUNOS, poznáme 16 takýchto nápisov. Ide pravdepodobne o mená vtedajších keltských kniežat žijúcich na našom území.
Na rubovej strane mincí sú zobrazené zvieratá a lov na ne, ale i obraz zvieraťa požierajúceho človeka.
Medzi vzácne mince patrí napríklad tá, na ktorú rytec nedopatrením vyryl nápis obrátene - NONNOS je vyryté ako SONNON alebo minca, pri ktorej sa razičovi posunula matrica a vzniklo vyobrazenie "bradatej ženy".
Keltské oppidum prekvitalo až do začiatku 1. storočia pred Kristom. Vtedy nečakaný útok, pravdepodobne Dákov, prinútil Keltov zakopať už spomínané poklady a hrnčiarov pracovné nástroje, ktoré už z úkrytu nikdy nevybrali.
Po Dákoch vtrhli na naše územie Sarmati, po nich germánski Makkomani a Kvádi a približne na prelome nášho letopočtu Rimania.
IGOR JANOTA
|
Keltské hrnčiarske pece boli kruhové, mali hlinený rošt, na ktorý ukladali výrobky pripravené na vypálenie. Niekoľko takýchto pecí sa našlo aj na Hlavnom námestí. FOTO - ARCHÍV |
