Futbal má v Rači bohatú históriu

Keď sa v Rači v roku 1925 zišla skupina milovníkov futbalu s myšlienkou založiť klub, nebolo k činom ďaleko. Páni Podlucký, Lednár, Jošt, Olvecký, Krátky a Hauskrecht začali svoj nápad okamžite realizovať. Od miestneho urbárskeho spolku si prenajali kus pozemku, postavili bránky a začali trénovať.

Krásne začiatky

Ak chcete spoznať históriu račianskeho futbalu, na spomínanie nenájdete nikoho lepšieho ako 81-ročného Miloša Sedramača. Tam, kde by si iný musel už pomôcť encyklopédiou, on vysype z rukáva kompletné zostavy zápasu a nezabudne pripojiť aj zopár kritických slov na adresu rozhodcu. Pomaly sa chystá na jarnú časť sezóny v úlohe hlásateľa na štadióne FK Rača. „Starý štadión sa nachádzal na pozemku železničnej stanice v Rači. Prvú, tú naozajstnú loptu značky Rapid Extra zo žltej kože priniesol údajne Otto Ferdinand a prvý priateľský zápas zohral ŠK Račištorf koncom roka 1925 proti výberu 11. brigády letcov a pracovníkov letiska vo Vajnoroch s výsledkom 1:10. Neskôr majiteľ miestnej píly daroval klubu drevo a pod vedením Eda Lednára bolo ihrisko pri stanici za dva dni oplotené. Potom sa u nás vystriedali aj vtedajšie slávne zahraničné družstvá: Rapid a Admira Viedeň, Favoriten Florisdorf či Hungaria Budapešť. Vždy to bolo na Veľkú noc a pri príležitosti hodov.“ Do roku 1939 hrával klub v 1. triede Západoslovenskej župy.

Po vojne prišli úspechy

Ťažké obdobie druhej svetovej vojny zasiahlo i račiansky futbal. Pri leteckom bombardovaní dôležitého železničného uzla ihrisko zasiahli dve bomby.

„Vtedy bolo najdôležitejšie ihrisko znova opraviť. Keď bolo v poriadku, už 16. augusta v roku 1945 sa vďaka tajomníkovi Dominkovi Prokešovi podaril husársky kúsok. ŠK Račištorf už ako víťaz Bratislavskej župy odcestoval na desaťdňovú šnúru zápasov do západných Čiech.“

V roku 1950 boli hosťami klubu slávne Židenice Brno so všetkými vtedajšími hviezdami. „Podľa pokladníka Bohuša Klíča-Šperháčka sledovalo zápas, ktorý sa skončil 2:2, až 2186 platiacich divákov. Na starom štadióne to však nebol divácky rekord. Ten sme zaznamenali v tom istom roku v jesennej časti proti Poštárom Bratislava. Zápas sa skončil 3:3 a videlo ho 2300 divákov. V tom čase sme brigádnicky vybudovali hospodársky domček i tri šatne, ale dlho sme sa netešili. V roku 1962 sme museli ihrisko opustiť a pozemok prenechať JRD.“

V roku 1955 vznikol na príkaz vyšších orgánov pod heslom „všetko pod socialistickú telovýchovu a za ďalší rozvoj nášho športu“ nový klub TJ Lokomotíva Rača. Futbalisti desať rokov fungovali na provizórnom ihrisku v Mrázovej kolónii. „Neboli to dobré časy. Menili sa tréneri i hráči, a tak zostup futbalistov do nižšej súťaže nikoho neprekvapil.“

Lepšie časy predsa prišli

Obrat k lepšiemu nastal až po vybudovaní nového štadióna. Jeho výstavba naplánovaná na päť rokov trvala rovných dvanásť a ako v historických záznamoch spomína priamy aktér otváracieho zápasu Rudo Krížik, jedného dňa ho upútala kolóna nákladných áut s veľmi dôležitým obsahom – zeminou z vinohradov na Záhumeniciach. To bol znak, že dokončenie ihriska je na spadnutie.Všetci, čo sa brigádnicky zúčastňovali na úprave hracej plochy, radi spomínajú na 9. september 1972. Práve v ten deň nový štadión konečne dobudovali. „Račianski futbalisti nastúpili proti majstrovskému NV Slovan Dimitrov Bratislava. Hoci sme prehrali 2:4, zápas s pôžitkom sledovalo 1200 divákov.“

Po začiatkoch na novom štadióne sa račianske mužstvo postupne stalo postrachom pre ostatných účastníkov súťaže. Pod vedením trénerov Jaroslava Feketeho, Rudolfa Krížika, Jána Cymoreka a hlavne Viliama Luknára získalo svoju tvár a štýl. Potom prevzal trénerskú taktovku Peter Kuchár, ten viedol futbalistov aj v druhej najvyššej slovenskej súťaži, čo bol dosiaľ najväčší úspech račianskeho futbalu.

V súčasnosti hrá družstvo seniorov v 3. lige a klub vychováva talenty vo všetkých vekových kategóriách od prípravky až po starších dorastencov.