Interiér pôsobí vzdušne aj napriek obsadeným stolom (objednávajú sa vopred, hoci pri troche šťastie sa vždy jeden voľný nájde). V prvej časti je kaviareň, kde sa dá sadnúť ešte slobodne, ďalej už smiete k stolu len so sprievodom obsluhy. Pivničná klenba nad hlavami pôsobí na prízemí trochu zvláštne, ale sympaticky. Výhľad z veľkých okien je do vedľajšej ulice, chodci paparazzovia často neodolajú a pokúšajú sa zazrieť, čo máte na obed.
Ten má pravú taliansku chuť, hoci morská polievka sa dá pomýliť aj s maďarským halászlé. Prepelica na grile je v skutočnosti polovica kurčaťa, ale čašník vás na toto prekvapenie s úsmevom pripraví. Steak je zato jeden z najlepších, aké sa v Bratislave robia. Zeleninový šalát vo veľkej mise pre dvoch naozaj pripomína letnú dovolenku pri mori.
Čašníci to nemajú ľahké, v čase obeda sa nezastavia ani na okamih, ale darí sa im nenechávať v popolníku viac popola ako z dvoch cigariet, víno dolievajú a zdá sa, že aj oni prešli západným školením.
Porcie sú také, že treba obdivovať tých, ktorí zvládnu ešte aj dezert. Čudovali by ste sa, koľko toho ľudia dokážu zjesť, hovorí čašník. Aj keby im to malo trvať tri hodiny. Predstava takého dlhého času stráveného v tejto reštaurácii však nie je nepríjemná.
No a napokon ceny. Sú západné, ale na Západe by to bolo lacné. Aj preto počuť okolo taliančinu a angličtinu. Solídny obed pre dvoch – tisíc korún. Necelých 24 eúr. (szm)
