Vyobrazenie Bratislavského hradu vo Viedenskej kronike

enia Bratislavského hradu. Znázorňujú jeho obliehanie v roku 1052 nemeckým cisárom Henrichom III., na ktorom vtedy sídlil uhorský kráľ Ondrej I. (1046 - 1060).

Na jednom z obrázkov je Hrad s jeho obrancami, pod ním sú vyobrazení dobyvatelia. Na druhom obrázku je Hrad a Dunaj s dvomi loďkami - na väčšej stojí kráľ s vojakmi, na menšej vidieť Zotmunda, odvážneho obrancu Hradu, ktorý v noci priplával k nepriateľským lodiam, aby ich prevŕtal.

Kráľ Ondrej sa silného protivníka skutočne obával, a preto sa v dobe obliehania obrátil so žiadosťou o pomoc aj na rímskeho pápeža Leva IX. (1049 - 1054). Pápež osobne do Bratislavy prišiel a uzavretie mieru sprostredkoval.

Bratislavský hrad je na spomínaných vyobrazeniach podľa dnešných predstáv takmer nespoznateľný. V čase vydávania obrazovej kroniky však takto skutočne vyzeral, až na to, že veža nemala kruhovú, ale štvorhrannú základňu. Existenciu obytno-obrannej veže na najvyššom bode hradného vŕšku potvrdili naši archeológovia, ktorí objavili jej základy. Základy veže prekrývali staršie objekty z 12. a z 9. storočia.

Veža zobrazená vo Viedenskej kronike bola postavená nad cisternou, aby v nej mali obrancovia dostatok vody. Zdá sa, že mala najmenej štyri podlažia nad a jedno pod okolitým terénom, hrubé múry boli zosilnené 12 podperami. Z obranných dôvodov bol vstup do veže na prvom poschodí a to zo schodiska umiestneného v malej prístavbe z východnej strany. Na tejto strane, ale na druhom poschodí bol vo veži východ na ochodzu vybudovanú na vonkajšej strane múra.

Pred vežou boli postavené mohutné murované hradby s kamennými baštami. Na ich juhozápadnom nároží stála ďalšia kamenná veža, ktorú neskôr začlenili do gotického, kráľom Žigmundom Luxemburským (1387 - 1437) budovaného hradu. Veža stojí dodnes a nazýva sa korunná. V dobách, keď bola Bratislava korunovačným mestom uhorských kráľov (1563 - 1830), v nej uschovávali uhorské kráľovské insígnie.

Na vyobrazení Bratislavského hradu s loďkami vidieť v pozadí aj vežu kostola. Zdá sa, že ide o kostol, o ktorom bavorský kronikár Aventinus, žijúci na rozhraní 15. a 16. storočia tvrdí, že ho nechal postaviť Pribina, nitrianske knieža. Je tiež možné, že ide o kostol stojaci na Hrade až v 12. storočí, ako ho spomína uhorský kráľ Koloman (1095 - 1114). Tento kostol bol zasvätený Kristovi Spasiteľovi.

IGOR JANOTA