Devínske nábrežie tento rok - voda zaliala parkovisko pod bralom. Poškodené sú hlavne cesty, škody na súkromnom majetku mestská časť neeviduje. FOTO - ARCHÍV SME |
Obyvatelia bývajúci pri rieke sú už bezradní. Voda ich každoročne zaplaví a nič sa proti tomu nerobí, sťažujú sa. Podľa starostu Devína Jozefa Paczelta "je to vyčerpávajúce, trvá to už pridlho". Ako dodal, pri povodniach v roku 2002 padlo mnoho sľubov, ale nič sa neurobilo. Naplánovaná hrádza, ktorá by obyvateľov chránila, stále neexistuje.
Devín v rámci prostriedkov, ktoré dostane buď sponzorsky, alebo od vlády, zabezpečuje možnosť ich pridelenia na opravy a rekonštrukcie.
Jarné povodne postihli aj Devínsku Novú Ves, zatopený a uzatvorený bol priechod medzi mestskou časťou a Devínskym Jazerom. Aj tu spodná voda pri povodniach ohrozuje pivnice. Podľa slov starostu Vladimíra Mráza pri jej odčerpávaní pomáhali obyvateľom dobrovoľní hasiči.
V centre záplavová vlna spred troch týždňov nezanechala takmer žiadne škody. "Prebehlo to úplne v poriadku a ideme v plnej prevádzke," povedal Roman Kajser z reštaurácie Leberfinger na petržalskom nábreží. Na pravej strane Dunaja zatopilo len časť chodníka.
Problémy s veľkou vodou mali tento rok aj Vajnory - hladina Šúrskeho kanála sa zvýšila, na susedných poliach sa vytvorili jazierka stojatej vody, podmočená bola pôda. Voda stála na cestách a prenikala aj do dvorov, stúpla tiež podzemná voda, ktorá prerážala do pivníc. Situáciu vo Vajnoroch komplikovalo tiež to, že v niektorých lokalitách nie je kanalizácia. Podzemná voda bola preto znečistená žumpami. (dot, čtk, sita)
Protipovodňové plányÁ výstavba sypaných alebo stavaných pevných protipovodňových hrádzí, niektorých čiastočne mobilných
Á ochrana bude siahať pozdĺž celého mesta
Á hoci sa pôvodne v Devíne a Devínskej Novej Vsi s objektmi protipovodňovej ochrany nepočítalo, budú aj tu
Á s výstavbou múrov sa začne asi až na budúci rok
Á prvou stavbou bude nový protipovodňový múr na petržalskom nábreží medzi Novým a Starým mostom
Á protipovodňová ochrana mesta bude financovaná z veľkej časti z európskych zdrojov, náklady na ňu sa pohybujú v stovkách miliónov