Pohľad na mesto z Hradu. Na snímke sú vyznačené existujúce výškové budovy, tie, ktoré ešte len vzniknú, by mali túto siluetu rešpektovať. FOTO - ĽUDMILA HOLÍKOVÁ, ATELIÉR URBANIZMU
Posledné roky je v Bratislave vysoký tlak investorov, ktorí v rámci najefektívnejšieho využitia pozemku ťahajú svoje stavby do výšok. Navrhujú pre ne aj kuriózne miesta. Jedným z nápadov, ktorý už mesto odmietlo, bol vznik dominanty pred našou prvou výškovou budovou – manderlákom.
Návšteva viedenských architektov začiatkom marca poslúžila ako príklad pre mesto, aby sa viac venovalo umiestňovaniu výškových budov. Američania vraj majú koncepciu na centimeter presnú, vo Viedni sú len smernice. Naši architekti sa rozhodli, že začnú pripravovať kompozičný výkres. Ten bude hovoriť o lokalitách vhodných pre výškové budovy.
Výškovou budovou je stavba, ktorá svoje okolie prevyšuje o viac ako tretinu priemerného objemu. Prvé zásady umiestňovania dominánt pripravil ešte bývalý Útvar hlavného architekta. Pri lokalizácii sa musí rešpektovať prírodný reliéf, teda tok Dunaja, Malé Karpaty a Devínska kobyla, pohľad za panorámu zo vstupov do mesta, musia sa chrániť už existujúce charakteristické pohľady, napríklad na Hrad, Dóm sv. Martina (historické dominanty).
Prvé štúdie architektov už vymedzili hranice, za ktorými je územie vhodné na stavbu mrakodrapov. Nemali by sa stavať v centre mesta, ale za ulicami Štefanovičova, Starohorská, Ul. 29. augusta, Karadžičova, Ul. Mareka Čulena, čiastočne v zónach Pribinova, Chalúpkova, po Most Lafranconi so západnou trasou Mlynskej doliny. Toľko diskutované Kollárovo námestie, kde investor chce mať výškovú budovu, do zóny dominánt nepatrí. Keby tam predsa vznikla, pri pohľade zo Starého mosta by zatienila našu najvyššiu budovu – Národnú banku.
Tatjana Čechová z ateliéru urbanizmu pracovala na Útvare hlavného architekta, dnes pracuje na magistráte. Na stretnutí s architektmi Viedne prezentovala výsledky prác o umiestňovaní výškových budov. „Pozerali sme sa na vedutu zo vstupov do mesta a spracúvali sme pohľady z najdôležitejších miest, z Hradu, z predpolia kopca Strážov, zo Slavína a zo Starého mosta. Celkový pohľad musí byť ucelený a jednotlivé budovy sa nesmú prekrývať,“ povedala. „Bratislava má trošku smolu. Z východnej strany (medzi Starým mostom a budúcim Mostom Košická), kde by mohli byť výškové dominanty, je výška obmedzená prekážkovou rovinou letiska.“ Po Miletičovu sa smie stavať len do výšky 40 metrov, vyššie až po súhlase štátnej leteckej inšpekcie. Napríklad v zóne Pribinova je dovolená výška 85 m, so súhlasom leteckej inšpekcie sa postavilo Press centrum, ktoré má okolo 100 metrov.
INGRID DROZDÍKOVÁ
