FOTO SME – PAVOL MAJER
V bratislavskej zoologickej záhrade od jej otvorenia v roku 1960 zvieratá nespôsobili smrteľný úraz. Povedala to v súvislosti s minulotýždňovou tragédiou vo viedenskom Schönbrunne, kde pri kŕmení tri jaguáre usmrtili ošetrovateľku, riaditeľka našej zoo Miloslava Šavelová.
„Ani ošetrovateľa, ani návštevníkov zvieratá, našťastie, neusmrtili. Spomínam si na jeden prípad súvisiaci s neopatrnou ošetrovateľkou, ktorá sa dostala príliš blízko k mrežiam tigra, a ten jej labou poranil nohu. Väčšia tragédia sa stala malému dievčatku ešte predtým, ako som nastúpila do zoo. Je to pre Bratislavčanov pomerne známa udalosť. Dievčatko preliezlo k leopardom. Hoci ho zachránili, šelmy mu spôsobili veľmi vážne zranenia a na výstrahu potom nechali pri klietke visieť zakrvavené a potrhané oblečenie,“ povedala SME Miloslava Šavelová. „Takéto nehody sú veľmi ojedinelé. V porovnaní s niektorými inými profesiami, napríklad vodičmi, sa v zoo stáva mizivé percento tragédií – samozrejme, nemali by sa stať vôbec. Nemenej významný je fakt, že takmer vždy je za nehodu zodpovedný človek, ktorý ohrozí vlastnú bezpečnosť,“ dodala.
Keďže v zoologických záhradách sa snažia vytvoriť pre zvieratá prostredie čo najviac pripomínajúce ich prirodzené podmienky, aj vzťah ošetrovateľov je diametrálne odlišný napríklad od vystúpení v cirkusoch.
„Naši ošetrovatelia nikdy neprichádzajú do priameho kontaktu, povedzme, s dospelou mačkovitou šelmou. Ohrady sú vždy rozdelené na dve časti – obytnú a výbeh. Ošetrovateľ pri svojej práci postupuje vždy tak, aby bol v druhej časti ohrady ako šelma, navyše oddelený bezpečnostnou mrežou,“ hovorí riaditeľka. „Okrem nevyhnutných vedomostí o konkrétnom druhu zvieraťa a zvládnutí kurzu bezpečnosti práce, musí každý záujemca o miesto ošetrovateľa stráviť tri mesiace pod dozorom skúsenejšieho kolegu. Až potom môže pracovať samostatne. Každému však musí byť jasné, že pri najmenšom zaváhaní ide o život,“ hovorí Miloslava Šavelová.
„Väčšina zvierat, ktoré chováme, je divých, pre človeka sú nebezpečné. Aj keď sa narodili v zajatí a odchované sú na fľaške, dravé inštinkty, rýchlosť a sila im ostali, takže byť nebezpečnými je pre ne úplne prirodzené. Navyše ohrozovať ľudí môžu rovnako ako dravce svojimi silnými nohami aj pštrosy či veľkou hmotnosťou nosorožec,“ vysvetľuje M. Šavelová.
Jeden z vážnejších úrazov sa v bratislavskej zoo stal približne pred desiatimi rokmi. „Bola som práve na konferencii v Helsinkách, keď prišiel fax, že trojročný chlapec, ktorý bol v zoo bez dozoru dospelých, sa dostal k leopardom perzským a tí mu dokaličili ruku. Pre väčšinu tragédií je typická práve takáto ľahkovážnosť a nezodpovednosť dospelých návštevníkov,“ povedala riaditeľka.
MIRO GRMAN
