Štefan Žáry: Bratislavský chodec

Moje prechádzky za vrkočom Dunaja mali neopísateľný pôvab. Stretával som démonické ženy, ktoré sa náhle vynárali na mieste, kde celkom iste pred chvíľou stál široký gaštan alebo kandeláber. Prechádzali mojím obzorom ako filtrom; preciedzal som ich, unavoval ich bezočivými pohľadmi a celým svojím zjavom. Jedna sa navažovala nad rieku, vlasy rozviate tak, že mi pripomínala čarodejnicu z Harlemu. Rusé vlasy spôsobili, že sa deň skôr skončil a vypučili zore. Žena z diaľky pálila. Trela o seba dve srdcia ako kremene a jedno z nich hodila do rieky, vraj ho už nepotrebuje. Šla mlčky za mnou. Chceli sme na most.

Fascinujúci objekt mosta

Ale Dunaj mostov nemá. Koľkokrát mi preto bolo do plaču, lebo milujem Bratislavu. Ako závidím Bretonovi a Nezvalovi nespočetné mosty, ktoré sa klenú pardálovito ponad ich rieky. Most. Zdôrazňujem, že je nehodný poézie, kto neprecíti fascinujúci objekt mosta. Bez mosta sa nemôžu ľudia zázračne stretávať, blúdia ako hviezdy, naťahujú po sebe ruky do prázdna, do chmár; túžia po sebe a nepoznajú sa. Preto nemá toto mesto básnikov. Preto sa i my krútime ako hmlovina a nestvrdneme v svety. Nemôžeme za seba. Ale už i tým, čo máme a vieme, udeľujeme štrbinu svetielka príživníckym mesiačikom. Len raz sa básnik vzdialil a prichádza zatmenie a prší sadza.

Starinársky obchod

Chcem veriť, že do Židovskej uličky viedla ma vlasatica poézie. Starý obchodník pritláčal čelo k zahmlenému sklu a ľstivo sa usmieval. V jeho starinárskom obchode objavil som úžasne poetické predmety. Opálový motýľ, položený naznak ako skolený býk, niesol v trupe číselník a ručičky. Predstavoval som si: keby tak kovový motýľ prerazil tabuľu výkladu, vyletel, plával ulicami a diktoval ľuďom čas. V zaprášenej škatuľke spala injekčná striekačka. Ktovie, ktorá prostitútka odhodlala sa k ostatnej etape svojho dohasínania, vyvetrala izbičku od puchu nespočetných milencov, splatila daň gonorei a predala nepotrebnú striekačku starinárovi. Moju pozornosť zaujala ešte vyradená flauta. Hudobník, ktorý ju večer čo večer napĺňal slinami, sklonil hlavu pod cmiterový agát a nahltal sa hliny.

U dobrého pastiera

V Židovskej ulici som vstupoval do klenutých chodieb a rozpoznával vône. Z kútov zazerali na mňa intrigánske pohľady, nedôverčivé, zarastené tváre. Pod Hradom dodnes stojí dom, ktorý mal meno U dobrého pastiera. Jeho inteligentné čelo prebrodili pavúky a zastriekalo ho blato stáročí. Dom sa zmenšuje, zmenšuje očividne, ako ukonaná rodička. (Nabudúce pokračovanie, medzititulky SME.)

Súčasťou edície Bratislava - Pressburg, ktorú vydáva Albert Marenčin - Vydavateľstvo PT, je aj kniha Štefana Žáryho Bratislavský chodec. Autorova spomienková esej je zameraná na nadrealizmus a Bratislavu štyridsiatych rokov 20. storočia, preto sa v nej prelínajú imaginatívne poetické obrazy Starého Mesta s dokumentárnymi faktmi či portrétmi spisovateľov a básnikov. Bratislavské NAJ+ 5. septembra 1913 bratislavskí hasiči dostali prvé záchranné auto. Zakúpilo ho mesto za 21 000 korún.

+ Prvú vlastnú televíznu inscenáciu bratislavskej televízie - hru Dovidenia, Luciene, odvysielali v televízii 15. mája 1957.

+ Prvý zjazd Slovenského Červeného kríža sa konal v Bratislave v dňoch 26. a 27. mája 1969.

+ Dňa 22. septembra 1906 vyšlo prvé číslo oficiálneho časopisu Zväzu uhorských robotníkov v kožiarskom priemysle pod názvom Kožerobotník. Vychádzal mesačne, zanikol 22. 8. 1907. (koči)

Bratislava pred 221 rokmiKrutá zima, veľká voda a vojnové oblaky

7. apríla 1785 bol štvrtok a zima bola nezvyčajne dlhá a krutá. Presspůrské nowiny vo svojom dvadsiatom siedmom liste (čísle) na prvej strane priniesli článok: "Ani nevime jak a kde se máme žalovati nad nassi ukrutnou a o tomto čase práneslýchanou zimou. Od toho času, jak náš led pro přisslé zubaté sluneční paprssky odessel, ani nepřestáwá sněh prsseti, topiti se, a mrznouti. Půlnoční větry tak nám okolo oken bubnují, že již téměr vssecky skla nám powyrážejí. I ti nejstarssi lidé, kteří jináče welmi pilně na wssecky proměny počasý pozor dáwaji, na takouto zimu, jenžby tak od dávneho času w jednom kuse trwala, rozpomenouti se nemohou. Nassi messťané se žalují, že nestačí na kouřeni dřewa kupovati, a jestliby y kdo mohl, pro zlé počasý nestačí okololežícý osady obýwajích sedlácy dowážeti."

Presspůrské nowiny, ktoré vychádzali v Bratislave dva razy do týždňa u tlačiara Jána Michala Landerera písali, že v celej krajine je veľká neistota a strach. Spôsobila to neobyčajná zima s ukrutným snehom, preto je potrebné, aby tí, ktorí ešte k Panónii niečo cítia, láskavo pomohli. Najmä preto, že na Dunaji sa veľká voda očakáva.

Nášho uhorského tabaku je pramálo a jeho príjemnosť sa v okolitých krajinách tak rozmáha, že ho chcú pri Szegede 12 000 centov nakúpiť. Za jeden takýto cent sedem až osem a pol denára zlatého zaplatia. Niektorí Uhri aby Nemcov pohoršili a odradili, robia plundry, ale tí sa rovnému rovným odplácajú a mnohí sa pri tom do uhorských šiat obtáčajú.

Francúzsko zrušilo mučenie na smrť odsúdených a jeho príklad hodlá nasledovať aj Portugalsko. Je to potrebné dať do pozornosti nášmu najjasnejšiemu cisárovi a cisárovnej, ktorej ľudské "cytelnosti" možno pripisovať.

V Bazileji vyšla kniha, ktorá v budúcom roku predpovedá veľkú premenu v západnej Európe - vo Švajčiarsku a v časti Nemeckej ríše, najneskoršie do budúcej Veľkej noci. Nemenovaný autor predpovedá veľké zemetrasenie pri Bodamskom jazere.

Na ostrove Jamaica vystúpilo z korábu na breh niekoľko matrózov. Pri ceste späť jeden z nich odmietol preplaviť sa v člne, ale rozhodol sa k lodi preplávať. Darmo ho tovariši odhovárali. Vyskočil z člna a o chvíľu už kričal o pomoc. Zhrození matrózi z vody vytiahli už len jeho dotrhané a mŕtve telo. Podobne jeho veľký pes, ktorý plával s ním, bol nejakým pažravým zvieraťom celkom pohltený.

Kam mihneme očami, nevidíme nič iného, len čierne vojnové oblaky, tresk a hrmot chystaného boja, ktorý začne azda čoskoro. Oheň vojny, ktorý zíde z tohto plameňa, zasiahne nielen Európu, ale aj ostatný svet. Zostane Janusov chrám zatvorený, alebo sa otvorí? Panovník náš hľadí blaho svojich a len Boh pomôže, aby mocnosti, ktoré sa proti sebe hotujú, od seba odstúpili.

Vladimír Tomčík, združenie Devínska brána

Prešporské anekdotyBratislavskí pekári sa v roku 1792 rozhodli, že budú piecť menšie žemle. O niekoľko dní sa na scéne Bratislavského divadla zjavil populárny herec Wachsmann a na fraku mal namiesto gombičiek žemle. Na druhý deň pekári podali proti nemu žalobu pre urážku cechu. Mestský súd Wachsmanna odsúdil na 48 hodín väzenia. Keď sa opäť vrátil na scénu, ktosi počas predstavenia skríkol: "Pán Wachsmann, boli ste vo väzení hladný?" "Ale kde," odvetil Wachsmann s vážnou tvárou. "Našťastie sa do mňa zaľúbila dcéra väzenského dozorcu a každé ráno mi podala cez kľúčovú dierku tri žemle!"

c c c

Kráľ Maximilián II. - ktorého v roku 1563 korunovali v Bratislave - mal vo svojom sprievode aj šľachtica, ktorý rád zosmiešňoval prostých ľudí a zabával sa na ich účet. Krátko po korunovácii prijal kráľ deputáciu sedliakov z okolia Bratislavy. Pri audiencii bol prítomný aj šľachtic a keď kráľ chcel už deputáciu prepustiť, spýtal sa šľachtic prostého muža, ktorý stál v jej čele: "Povedzte mi, čo stáli somáre vo vašej obci, keď ste odchádzali?" Prostý muž bez váhania odpovedal: "Tí, ktorí boli takí veľkí ako vy, stáli 10 toliarov." Maximilián prikývol a s úsmevom deputáciu prepustil.

c c c

Johannes Brahms pri svojej návšteve Bratislavy v roku 1867 zašiel večer s priateľom do hostinca U zlatej husi. Hostinský ich privítal, usadil a začali sa rozprávať. Keď sa vypytoval na želanie vzácnych hostí, začal vychvaľovať poklady svojej pivnice: "Máme tam, majstre, niekoľko fliaš vínka. No to je niečo, poviem vám, hotový Brahms medzi vínami!" A Brahms odpovedal: "Viete, pán hostinský, ja mám veľmi chúlostivý jazyk. Prineste mi radšej fľašu nejakého Beethovena."

c c c

Kráľ Matej II. sa vracal na Bratislavský hrad. V jednej obci koče zastali a dvorania z nich vystúpili. Kráľ sa v cestovnom oblečení pobral peši na námestie. "Počul som, že do našej obce prišiel kráľ," pristavil ho cestou sedliak. "Ešte som ho nikdy nevidel. Nemohol by si mi povedať, ktorý to je?" Kráľ ho chytil za lakeť, viedol ho k svojim dvoranom a cestou mu dobromyseľne prezradil: "Dávaj dobrý pozor. Ten, ktorý si nechá na hlave klobúk, je kráľ." Keď prišli ku skupine, všetci dvorania úctivo sňali klobúky. Sedliak sa obzrel okolo seba a povedal s istotou: "Tak teda kráľom je jeden z nás dvoch!" (koči)