|
FOTO |
Na minci sa zachovali vyobrazenia oboch cisárskych panovníkov Konštantína V. a Lea IV. Ich mená však z platidla odstránili zrezaním kovu, informoval Marek Budaj zo Slovenského národného múzea. Vedci predpokladajú, že sa tu tak odrazila nepokojná situácia v Byzantskej ríši počas ôsmeho storočia.
Začiatok obrazoborectva siaha práve do prvej polovice 8. storočia a jeho základom bol spor o ikony, ktoré sa v Byzancii tešili výnimočnej úcte a vážnosti. Numizmatici v Byzantskej ríši dospeli k záveru, že minca nájdená pri Bratislave je výsledkom súdobých tendencií v byzantskej spoločnosti.
Mená panovníkov teda z akejsi "pomsty" odstránil prívrženec uctievania ikon. K orezaniu platidla došlo pravdepodobne ešte v samotnej Byzancii a na územie Slovenska sa dostala už v takejto podobe.
Minca zo Svätého Jura pochádza z čias, keď Byzancia už neplatila zlaté tribúty porazenej Avarskej ríši, ktorej súčasťou bola aj časť Slovenska. Je však jedným z výrazných dokladov o osídlení a o významnom postavení svätojurského regiónu, uzatvára Budaj. (tasr)
|
Zachovanú zlatú mincu (solidus) cisárov Konštantína V. (741 - 75) a Lea IV. (775 - 80) vyrazili v mincovni v sicílskych Syrakúzach v rokoch 751 - 75. Na minci sa zachovali vyobrazenia oboch panovníkov. FOTO - TASR |
