Pamiatkové zóny sa vrátili, ešte nie definitívne

Minulý týždeň sa verejnosť dozvedela, že krajský súd rozhodol o pozastavení platnosti rozhodnutia o redukcii pamiatkovej zóny Centrálna mestská oblasť. Sudca Viliam Pohančeník sa stotožnil s argumentáciou iniciatívy okolo staromestského poslanca a aktivistu Ondreja Dostála. Pamiatková zóna teda opäť po niekoľkomesačných peripetiách platí tak, ako bola vyhlásená v roku 1992.

Dostál sa opieral o fakt, že bývalý minister nepreukázal žiaden verejný záujem na redukcii pamiatkovej zóny a dokonca dezinterpretoval pamiatkový zákon a uznesenie vlády. Podľa neho ministerstvo neinformovalo verejnosť o zúžení zóny v dostatočnej miere, informácia o začatí konania nebola zverejnená na internete, čo vyžaduje aj zákon.

Verejnosť bojuje

Boj o hranice pamiatkovej zóny v širšom centre Bratislavy sa začal v septembri minulého roka. Po tom, ako bývalý minister v októbri podpísal rozhodnutie o redukcii, odborná i laická verejnosť mnohými spôsobmi dala najavo svoj nesúhlas. Zúženie zóny sa tiež stalo jedným z dôvodov, prečo umelci začali žiadať odstúpenie ministra kultúry.

Ako sa domnieva environmentalista Mikuláš Huba, radikálne rozhodnutie o redukcii pamiatkových zón rozväzuje ruky agresívnym investorom a developerom.

Faktom je, že rozhodnutím ministerstva sa podmienky pre stavebníkov v oblastiach, ktoré z pamiatkovej zóny vypadli, uľahčili. Stavebníci už nemusia o stanovisko k projektu žiadať krajských pamiatkarov.

Jedným z príkladov je podľa nich aj problém mrakodrapu na Šancovej, ktorá po tom, ako bolo schválené zúženie, dostala povolenie na výstavbu 22-poschodovej budovy. Dovtedy pamiatkari dovolili maximálne 10 poschodí, teraz je táto možnosť opäť v hre.

Ministerstvo: Priestor na diskusiu je

V súčasnosti si ministerstvo počká na rozhodnutie súdu vo veci žaloby a po jeho vynesení bude konať v súlade s ním.

"Musíme vytvoriť priestor na vecné posúdenie aktuálneho stavu pamiatkových hodnôt v pamiatkových zónach," povedala Katarína Betková, riaditeľka odboru ochrany pamiatkového fondu na ministerstve kultúry.

"Odbornej diskusie o stave zachovania týchto hodnôt by sa mala zúčastniť okrem pamiatkarov aj samospráva, verejnosť a odborníci z oblasti architektúry, urbanizmu."

Podľa nej posledný vývoj naznačil, že rozhodovanie vo veci zmeny vyhlásenia pamiatkových zón musí ministerstvo robiť v súlade s podrobnými a kvalitne pripravenými podkladmi.

Ministerstvo kultúry teda bude prihliadať na výsledky urbanisticko-historického výskumu, ktorý sa v súčasnosti dokončuje a ktorého spracovateľom je kolektív na pôde Mestského ústavu ochrany pamiatok v Bratislave pod vedením Iva Štassela.

Do odbornej diskusie ministerstvo plánuje prizvať zástupcov samosprávy, Mestského ústavu ochrany pamiatok v Bratislave, vysokých škôl, architektonickú obec aj verejnosť.

Nielen pamiatkari

Celá kauza upozorňuje na fakt, že vážne stavebné zmeny nemôžu stáť len na zákone o ochrane pamiatok, ani moderný a zdravý rozvoj Bratislavy na územnom pláne, ktorý sa stáva pôdorysnou vymaľovávankou developerských investičných zámerov.

Pamiatkari takisto vo svojich rozhodnutiach nemôžu preberať úlohu stavebného úradu a nemá na nich ležať celá tiaž rozhodnutia vo veciach výstavby.

Vývoj redukcie zóny

Á pôvodná pamiatková zóna CMO bola v súčasnom rozsahu vyhlásená v roku 1992

Á od roku 2003 sa robí revízia pamiatkových území

Á revíziu zón uložila ministerstvu kultúry vláda v máji 2005 uznesením

Á v júli začalo ministerstvo kultúry konanie o zmene vyhlásenia pamiatkovej zóny CMO, v zákonnej lehote sa k redukcii pripomienkami nikto nevyjadril

Á ministerstvo teda 10. augusta rozhodlo o redukcii pamiatkovej zóny

Á v rámci opravného konania podali občania 9. septembra odvolanie

Á rozkladová komisia neodporučila zúženie prijať

Á bývalý minister Tóth zmenu zóny 25. októbra 2005 potvrdil

Á občania (okolo iniciatívy proti výstavbe mrakodrapu na Šancovej) podali na súd podnet na preskúmanie ministrovho rozhodnutia

Á súd tomuto rozhodnutiu o redukcii pamiatkovej zóny koncom februára odložil vykonateľnosť

Čo v zúženej zóne vypadlo

Á veľká časť Mudroňovej ulice - v súčasnosti sa vypracováva územný plán zóny, v ktorom je prísne kritérium na zastavanosť

Á ulica Na Hrebienku a okolie - ulice boli urbanizované v 70. a 80. rokoch

Á veľká časť Šancovej ulice - bola lokálne urbanizovaná na prelome 19. a 20. storočia, nachádza sa tu kultúrna pamiatka YMCA a tzv. železničiarske domy

Á Horský park a Kalvária - Horský park je ešte chránený zákonom o ochrane prírody a krajiny (platí tu 4. stupeň ochrany z piatich), Kalvária zase ochranným pásmom vyhláseným okolo národnej kultúrnej pamiatky Slavín

Formy pamiatkovej ochrany

Rezervácia je najprísnejšia plošná ochrana, charakteristická vysokou koncentráciou kultúrnych pamiatok (Hrad, podhradie a historické centrum mesta).

Pamiatková zóna môže byť územie kultúrnej krajiny s pamiatkovými hodnotami alebo historickým sídelným usporiadaním či archeologickými náleziskami (Centrálna mestská oblasť, Lamač, Vajnory, Rača, Rusovce, Záhorská Bystrica a Dúbravka).

Kultúrne pamiatky - nimi sa môžu stať objekty aj na základe hmotovo-priestorovej skladby alebo architektonického detailu či cenného interiéru. U novších pamiatok to smie byť napríklad aj spôsob postavenia konštrukcie alebo technológia. Kultúrnymi pamiatkami môžu byť jednotlivé objekty, ale aj súbory diela alebo areály. Usmerňovanie činnosti na území môže byť zabezpečené aj ochranným pásmom vyhláseným okolo národnej kultúrnej pamiatky.

V Bratislave sa nenachádza žiaden objekt vyhlásený za Svetové kultúrne dedičstvo UNESCO.

Ďalšie zóny v konaní

V rámci revízie pamiatkových zón bola zrušená pamiatková zóna v Devínskej Novej Vsi a vyhlásené ochranné pásmo okolo tamojšieho kostolíka a národných kultúrnych pamiatok. Pamiatkový úrad ministerstvu zaslal návrhy aj na zrušenie pamiatkovej zóny v Rači, Dúbravke a Záhorskej Bystrici a redukciu zón vo Vajnoroch a Rusovciach, no ministerstvo správne konanie nezačalo. V súčasnosti na ministerstve prebieha preverovanie opodstatnenosti jednotlivých návrhov.

Podľa Viery Dvořákovej z Pamiatkového úradu však zrušenie alebo zredukovanie zóny automaticky neznamená, že v danej oblasti sa bude môcť stavať bez obmedzení z hľadiska pamiatkovej ochrany, zostáva povinnosť overiť si, či na danom území nie je predpoklad narušenia archeologických nálezísk.

V procese posudzovania je momentálne aj návrh na vyhlásenie pamiatkovej zóny opusteného železničného depa Východ v Rači. Ďalší adept na plošnú ochranu je napríklad súbor kubistických objektov rodinných domov na Trnávke vedľa kostolíka na Gašparíkovej ulici.