|
Párik bobrov, ktorý našli v januári v stoke pri Zimnom prístave, už vypustili do prírody. Na snímke je bobor pri prevoze do karantény. FOTO - BVS |
Dva bobry, ktoré v polovici januára našli v odľahčovacej stoke pri Zimnom prístave, vypustili do voľnej prírody. V prázdnej stoke si bobry postavili hniezdo pravdepodobne v zime, keď bola nízka hladina Dunaja. V januári ich tu našla pri príležitosti montáže uzáveru na stoku Bratislavská vodárenská spoločnosť. Pracovníci Chránenej krajinnej oblasti Záhorie ich odviezli do karantény. "Bola to mimoriadna situácia, vodné plochy boli zamrznuté," hovorí riaditeľ správy chránenej krajinnej oblasti Dušan Valachovič.
Bobry si stavajú obydlia na brehu vody, v Bratislave najmä v lužných lesoch pri Dunaji. Do stoky sa dostali bez problémov. "Je to odľahčovacia stoka, ktorá ústi do Dunaja. Používame ju len v havarijných situáciách. Pri jej ústí momentálne staviame bariéru," povedala hovorkyňa Bratislavskej vodárenskej spoločnosti Jana Štulajterová. Stoka je prázdna, keď je nízky stav Dunaja, keď však voda stúpne, zaplní sa vodou.
Takýto nález nie je v bratislavskej kanalizácii častý. "Bobry sme našli prvýkrát," hovorí Štulajterová. V kanáloch sa zvyčajne nachádzajú len potkany.
V Bratislavskom kraji žije veľa bobrov. "Najviac bobrov na Slovensku sa nachádza na Záhorí a Podunajsku, keďže sú tu dve veľké rieky a zdrojová populácia týchto hlodavcov bola v blízkom Rakúsku. V Bratislavskom kraji je bobrov odhadom asi 500 až 600," hovorí Martin Valentovič z Bratislavského regionálneho ochranárskeho združenia (BROZ). Prítomnosť bobrov sa dá zistiť podľa ohlodaných stromov. "Vyskytujú sa v lužných lesoch od Moravy až po Dunaj," hovorí Ľubica Trubíniová z BROZ-u. Podľa Trubíniovej bobry žijú napríklad v blízkosti Gabčíkova, v biskupických lužných lesoch, v prírodnej rezervácii Starý háj na petržalskej strane Dunaja, v Karloveskej zátoke, Rusovciach či Čunove.
Bobry boli takmer vyhubené v 19. storočí v celej strednej Európe. Lovili ich hlavne pre kožušinu, ale aj pre olejnatý sekrét párovej žľazy, ktorému sa pripisoval pozitívny účinok na ľudský organizmus. Verilo sa, že podporuje potenciu. Svoju úlohu zohralo aj ničenie biotopov. Bobry boli znova vysadené na rakúskom Dunaji pri Viedni v 70. rokoch 20. storočia a začali sa úspešne šíriť na Záhorie aj Moravu. Na Slovensku sú od roku 1992 chránené.
ELA NAHÁLKOVÁ
Bobor vodný
Bobor vodný je najväčší európsky hlodavec. Žije v jazerách, rybníkoch aj väčších tečúcich vodách. Obydlia na brehu si stavia z konárov, dreva a hliny. Môže mať dĺžku až jeden meter a hmotnosť do 30 kilogramov. Charakteristickým znakom je plochý chvost, ktorý slúži ako kormidlo pri plávaní. Má veľké oranžové hryzáky, ale je vegetarián. Na jar a v lete konzumuje prevažne vodnú a brehovú vegetáciu, počas zimy hlavne kôru mäkkých drevín a jemné vetvičky padnutých stromov. Priemerne sa bobry dožívajú 15 až 20 rokov.
