 FOTO - HOFFMANN.EDU |
INGRID KONRADOVÁ, rodáčka z Bratislavy, je členkou rakúskej Komory architektov. Pôsobí na Fakulte architektúry a urbanizmu Technickej univerzity, kde prednáša na tému Architektúra a voľné priestranstvo. Je autorkou dokumentárneho filmu Brány do mesta o okrajových častiach Viedne a Bratislavy.
Čo si myslíte o tom, že mesto nemá územný plán, podľa ktorého by postupovalo v územných rozhodnutiach?
"Bratislava sa po roku 1989 dostala pod tlak investorov, bolo sa treba rozhodovať rýchlo. Bez plánu rozvoja mesta je každé rozhodnutie spontánne a keď sa nabaľujú ďalšie a ďalšie rozhodnutia, stačí naozaj už len dané územie vyfarbičkovať. Mesto riskuje veľa - ostanú mu nezaujímavé plochy, stratí zeleň, nestíha riešiť dopravné napojenie do síce atraktívnych, ale verejnou dopravou nedostihnuteľných centier, postavených na 'zelenej lúke'. Vymierajú obchodné ulice a pustne historické centrum."
Ako na tlak investorov reagovala Viedeň?
"Mesto začalo skupovať pôdny fond a hospodáriť s ním podľa svojich vízií zakotvených v územnom pláne rozvoja mesta. Vypísalo urbanistické súťaže a s hotovými masterplánmi sa obrátilo na investorov. Títo si pozemky pre svoje investície od mesta zakúpili a zastavovanie danej lokality muselo zodpovedať územnému plánu. Kruh sa uzavrel."
Bratislava by momentálne potrebovala podobný plán, aký mala Viedeň do minulého roka.
"Územný plán z roku 1994 zohľadňoval plánované rozšírenie EÚ. Viedeň sa pripravovala na zvýšenú migráciu, väčšiu potrebu bytov, v pláne boli zakotvené požiadavky na rozvoj efektívnych dopravných systémov. Zároveň však bolo cieľom rešpektovať zelené plochy na území mesta v nadväznosti na ekologický systém krajiny."
Čo obsahuje nový plán?
"Po prvý raz je stanovených 13 ťažiskových rozvojových oblastí a sídelná čiara, za ktorou sa v budúcnosti nesmie stavať. Len takto sa dá dosiahnuť, aby sa súčasná zeleň udržala a skvalitnila. Územný plán sa zaoberá aj rozvojom hospodárstva, podporou malého a stredného podnikania, udržaním a tvorbou nových obchodných ulíc. Funkcie centrálnej časti Viedne by mali v budúcnosti prebrať nové centrá, napríklad železničná stanica Viedeň-Európa-stred, bývalá Südbahnhof."
Ako územný plán vznikal?
"Je spoločným dielom mesta, tímu nezávislých odborníkov a verejnosti, ktorej sa pri vzniku predstavoval formou výstav a diskusií. Nie je to zákon, je to odporúčanie a cieľ. Prostriedkom, ako ho dosiahnuť, je jeho rozpracovanie do plánu plošného funkčného členenia územia, v ktorom sú definované zastavovacie podmienky. Tento sa už detailne zaoberá časťami mesta, určuje výšku, hustotu a maximálne povolený objem zástavby, stavebné čiary aj špecifické podmienky, predpisuje napríklad sklon striech, zelené strechy, výšku oplotenia atď."
Povoľujú sa výnimky?
"Výnimky neexistujú. Pokiaľ by mal nový územný plán s niektorým územím iné zámery - napríklad bývalá priemyselná zóna by stratila svoj význam a bola by vhodná na rozvoj inej funkcie, mesto na takom území nedovolí žiadne stavebné aktivity až dovtedy, kým sa nevypracuje nový zastavovací plán."
Ako ovplyvňujú Viedenčania činnosť magistrátu?
"V meste je okolo 20 aktívnych občianskych iniciatív, s ktorými kompetentné úrady diskutujú a hľadajú pre obidve strany akceptovateľné riešenia. Isteže existuje nespokojnosť s konkrétnymi stavebnými zámermi, ale ide o to, aby mal každý obyvateľ možnosť participovať na plánoch mesta od začiatku. Vo Viedni občania takúto možnosť majú."
Má Viedeň hlavného architekta a aké sú jeho právomoci?
"Funkciu úradu hlavného architekta preberá vo Viedni viacero oddelení magistrátu, od oddelenia pre rozvoj mesta po oddelenie pre architektúru a tvorbu mesta. Hlavným architektom je v tomto zmysle volený politik - mestský radca pre rozvoj mesta a dopravu, ktorý má všetky potrebné rozhodovacie právomoci."
O stavebnej činnosti v Bratislave rozhodujú jednotlivé mestské časti prostredníctvom stavebných úradov. Nie sú to priveľké kompetencie?
"Mestské časti vo Viedni majú oveľa menšie právomoci, ich predstavitelia majú v súvislosti s rozvojom mesta len poradný hlas. Môžu spolurozhodovať pri zriaďovaní škôl, mestských ihrísk, trhovísk a tržníc, cintorínov, kúpalísk, múzeí a podobne. Obvod má však vlastné kompetencie v oblasti životného prostredia."
Väčšie stavby povoľuje magistrát?
"Za stavby na úrovni mesta je zodpovedné magistrátne oddelenie 37 - stavebná polícia. Pri porušení stavebného zákona môže okamžite zasiahnuť reštriktívnymi opatreniami, ktoré sa môžu vykonať s okamžitou platnosťou na účet vinníka. Stavebná polícia je rozdelená podľa obvodov, stavebné povolenia vydáva z pozície mesta a tým háji jeho záujmy ako celku. Riadi sa už spomenutými zákonmi."
