"Nie, koncepcia si vyžaduje otvorenú, demokratickú diskusiu v štádiu zrodu. Treba okamžite otvoriť priechod pracovným diskusiám a workshopom aj s medzinárodnou účasťou, ako to bolo v roku 1991 v Prahe a vytypovať funkčné i priestorové priority rozvoja.
Treba nanovo riešiť dopravné systémy, ktoré katastrofálne zaostali za potrebami mesta. Výsledkom doterajších investícií je ešte väčšia dopravná koncentrácia v meste namiesto toho, aby sa odviedla doprava z centra. Treba tiež zastaviť rozptyl 'polyfunkčných' domov po celom meste - nezmyselné zahusťovanie likviduje každý voľný priestor, zástavba sa bezohľadne zvyšuje, čím sa vytvára stresová záťaž pre obyvateľov. Treba opustiť aj stavebný rozvoj mesta posúvaním jeho okraja a začať s prestavbou a dostavbou jestvujúcich sídel.
V oblasti Petržalky som za maximálnu ochranu nenahraditeľného pásu zelene pozdĺž toku Dunaja a jeho napojenie na veľký stredoeurópsky prírodný podunajský útvar. Vráťme Petržalke jej podmienky rozvoja monumentálneho prírodného útvaru v strede mesta."
ŠTEFAN SVETKO, architekt - v rokoch 1962 - 68
pracovník útvaru hlavného architekta mesta
Aký územný plán potrebuje Bratislava?
"Taký, ktorý by zamedzil anarchiu vo výstavbe, bol by prekážkou ďalšieho znehodnocovania systému ekologickej stability - najmä jej chrbtovej kosti, masívu Karpát a biokoridoru pozdĺž Dunaja a jeho ramien.
Plán, ktorý by povedal jasné NIE genocíde mestskej zelene, likvidácii charakterotvorného pásu vinohradov, nezodpovednému záberu ornej pôdy, ale aj nerešpektovaniu takých kultúrnych, duchovných, estetických a identifikačných atribútov mesta, obsahujúci veľmi konkrétne regulatívy, mantinely, v rámci ktorých by sa tvorcovia mesta a investori museli pohybovať."
MIKULÁŠ HUBA, geograf a environmentalista
Čo by ste sa snažili v územnom pláne presadiť?
"Sústredil by som sa na to, čo vlastne z Bratislavy chceme mať. Kultúrne mesto? Priemyselné mesto? Bratislava takúto víziu vo vzťahu k európskym mestám nemá, preto nemá ani rozvojové preferencie. Zákon ani neurčuje, že sociologickú stránku územného plánu má robiť profesionál. Namiesto toho sa vytiahnu hrubé štatistické údaje, hoci majú byť zodpovedané dôležité sociologické otázky, ako - čo budú konkrétne zmeny v meste robiť s populáciou, či bude územný plán zodpovedať vývoju a premenám spoločenstva a kultúrnym, ekologickým či rekreačným nárokom. Úplne absentujú predpokladané sociálno-priestorové dopady." ĽUBOMÍR FALŤAN, sociológ - SAV
Ako sa tvorí a funguje územný plán v Nemecku?
"Územné plány musia byť veľmi jasné a zrozumiteľné podklady. Osadenie akejkoľvek stavby ovplyvňuje okolie, a tým sú dotknuté záujmy aj susediacich pozemkov. V Nemecku sú ich majitelia o plánovanej stavbe upovedomení a ich pripomienky môžu ovplyvniť udelenie stavebného povolenia.
Záväznosť plánov je pre všetkých účastníkov výstavby rovnaká, pri nesplnení podmienok nie je vydané stavebné povolenie. Majitelia alebo investori čiernych stavieb, respektíve stavieb v rozpore s povolením, sú prísne trestaní. Môže prísť k pozastaveniu a k odstráneniu takejto stavby. Finančné pokuty sú veľmi vysoké. Každý zainteresovaný, aj architekt, si dobre rozmyslí, či bude niesť patričné konzekvencie."
IGOR BARTA, architekt - žije a tvorí v Nemecku
