|
FOTO SME - PAVOL FUNTÁL |
Nový územný plán na roky 2020 až 2030 má rozhodovať o budúcom harmonickom rozvoji Bratislavy. Preto má rešpektovať danosti územia, existujúce prírodné a kultúrne hodnoty, snažiť sa o zvýšenie kvality životného prostredia a predovšetkým - byť konsenzom mesta a jeho obyvateľov. Podľa ich pripomienok však územný plán tieto základné princípy nenapĺňa.
Čo je s územným plánom teraz
Návrh nového územného plánu bol vystavený na pripomienkovanie v Primaciálnom paláci do 20. decembra minulého roka. Do tohto termínu prijímal magistrát aj stanoviská jednotlivých mestských častí.
Momentálne ja na pripomienkovaní na Krajskom pozemkovom fonde, potom bude predložený Krajskému stavebnému úradu, ktorý preskúma, či magistrát postupoval v súlade so zákonom a to aj čo sa týka procesu vyhodnocovania pripomienok.
Ak by verdikt znel, že nepostupoval, územný plán nebude môcť byť schválený. V opačnom prípade bude predložený na prerokovanie poslancom mestského zastupiteľstva.
Pripomienkovanie nemalo vplyv
Magistrát si v polovici marca prizval na prerokovanie nezohľadnených pripomienok vyše 800 občanov, no stretnutia sa nezúčastnil zodpovedný architekt Ivan Macek ani primátor. Obaja boli v tom čase prezentovať územný plán na veľtrhu v Cannes, kam primátor letel lietadlom developerskej spoločnosti J & T.
Prerokovávanie pripomienok trvalo dve hodiny, čo zúčastnení považovali zo strany magistrátu za číry formalizmus. Najmä ak hneď na začiatku stretnutia vystúpila právnička magistrátu, aby prítomných upozornila, že neakceptované pripomienky sa už do územného plánu zapracovať nemôžu a prerokovanie sa koná len preto, lebo to ukladá zákon.
Porušenie zákona?
"Na prerokovanie sme síce boli prizvaní, no nedostali sme sa k slovu," hovorí Katarína Šimončičová, predsedníčka mestského výboru Slovenského zväzu ochrancov prírody a krajiny. Na svoje pripomienky dostali len odpoveď - berie sa na vedomie.
"Čo to ale znamená? Vyhoveli nám alebo nie?" pýtajú sa ochranári, ktorí sú za zachovanie plôch verejnej zelene v najvyššej možnej miere a predovšetkým tzv. intaktných plôch, ktoré sa nemôžu zastavať, tiež sú za chránenie neopakovateľných prírodných daností Petržalky, ako je okolie Sadu Janka Kráľa či Chorvátske rameno, kde sa v súčasnosti stavajú nákupné centrá.
"Zásadná pripomienka sa však týka posúdenia nového územného plánu z hľadiska vplyvov na životné prostredie tak, ako to ukladá zákon - teda strategické environmentálne posúdenie. Naposledy sme sa dozvedeli, že na to nie je čas. A to je evidentné porušenie zákona," hovorí Šimončičová.
Rovnaký názor má mnoho obyvateľov Bratislavy prostredníctvom petícií. Okrem iného by ocenili posudok územného plánu od nezainteresovaného, renomovaného architekta alebo urbanistu - nášho i zo zahraničia.
STRANU PRIPRAVILI
MILADA ČECHOVÁ,
DOROTA KRÁKOVÁ
Najčastejšie pripomienky+ Doprava: nosný dopravný systém - uprednostňovanie individuálnej dopravy na úkor hromadnej; severná tangenta - má prepojiť severnú časť stredného dopravného okruhu mesta v dĺžke 3 019 metrov, mesto jej "tretí" variant považuje za najlepší pre životné prostredie, najekonomickejší a najmenej zasahujúci do nehnuteľností
+ Ružinov: mestská časť sa potichu zahusťuje, viac ako 40 zelených plôch sa v územnom pláne mení na stavebné parcely; zahusťovanie sa však týka aj Dlhých Dielov, Líščieho údolia, časti Dúbravky a Devína
+ Vajnory: obyvatelia sú proti rozšíreniu Letiska M. R. Štefánika, ktoré ešte viac zhorší ich životné prostredie, nárast leteckej dopravy zvyšuje ohrozenie obyvateľov Vajnôr, Podunajských Biskupíc, Ivanky pri Dunaji a Malinova
+ Jarovce: diaľnica D2 by odrezala polovicu územia mestskej časti; žiadajú trasovanie nultého dopravného okruhu po jarovsko-petržalskej hranici, lebo trasovanie po jarovsko-rusovskej hranici zničí zvyšok lužného lesa; kritizujú prepojenie diaľnic D4 a D1, viacpodlažnú zástavbu, rozširovanie bytovej zástavby severným smerom, nový mestský cintorín situovaný v obci - navrhujú okolie Kopčianskej
+ Petržalka: Chorvátske rameno - Petržalčania požadujú jeho zachovanie na rekreačné a spoločensko-kultúrne aktivity, odmietajú navrhovanú polyfunkčnú výstavbu, žiadajú preklasifikovanie funkcie z občianskej vybavenosti na krajinnú zeleň
