Život našich predkov sprevádzalo množstvo zvykov, najviac obradov však vykonávali pri svadbe, veľká pozornosť sa venovala svadobnému odevu. FOTO SME – PAVOL MAJER
Slovenské národné múzeum na Vajanského nábreží sprístupnilo v prvý marcový deň výstavu Poklady ľudovej kultúry Slovenska. Výstava však nemala svoju premiéru na Slovensku, ale vo Francúzsku v Paríži. Navštívilo ju okolo 8000 ľudí, čo je na takýto typ výstavy vo Francúzsku veľa. Z Paríža sa výstava presunula do Ríma, od decembra 2000 do júna 2001 ju navštívil rovnaký počet záujemcov. Najväčší ohlas však mala v etnografickom múzeu pri Ausburgu v Oberschönenfelde. Od júna do novembra 2001 ju videlo 300-tisíc návštevníkov.
Výstava sa teda stretla s nečakaným ohlasom a k osemsto exponátom vydali v oboch krajinách 128 stranový katalóg v danej jazykovej mutácii. Na Slovensku sa musíme zaobísť bez neho. Predpokladajme teda, že nám budú stačiť vedomosti zbierané od detstva a popisky pripojené k zúženému výberu 400 exponátov.
Hlavnou koncepciou výstavy je priblíženie našej ľudovej kultúry v oblasti poľnohospodárstva a pastierstva, domáckej a remeselnej výroby, vo zvykosloví a duchovnej oblasti, a napokon v ľudovo-umeleckej tvorbe a súčasnej neprofesionálnej umeleckej tvorbe.
Na výstave nájdete nádherné paličkované čipky, keramiku, úžitkové predmety z dreva, slamy, prútia, kovu, skla a kožušín – hračky, truhlice, včelíny. Viacero ukážok ľudového odevu na výstave je predsa len zlomkom jeho asi 60 variánt. Vypovedal o svojom nositeľovi veľa informácií – z akej lokality pochádza, akú má profesiu, aké náboženstvo vyznáva, určoval dokonca i vek, stav a spoločenskú vrstvu. V tomto smere sa však minulosť od súčasnosti až tak veľmi neodlišuje.
Dôležité miesto v expozícii majú plastiky Ukrižovaného – napríklad Krucifix z 15. storočia z Rudna, Madony či plastiky Sedembolestnej Panny Márie. Sakrálne predmety boli súčasťou každej domácnosti, rodinu a dom ochraňovali svätci a patróni, ktorých obrázky a sošky sa umiestňovali na čestnom mieste – v rohu nad stolom. Nábytok v Slovenskej izbe na výstave pochádza z roku 1856.
Život našich predkov sprevádzalo množstvo zvykov, najviac obradov však vykonávali pri svadbe, veľká pozornosť sa venovala svadobnému odevu. Hlavu nevesty zdobila do polnoci parta, po polnoci svadobný čepiec. A pretože Slováci su spevavým a muzikálnym národom, na výstave nesmú chýbať ani hudobné nástroje – cimbal, fujara, gajdy či píštale.
Výstava zanecháva v návštevníkovi pocit kontinuity s predkami, skromnými a jednoduchými ľuďmi, pracovitými i veselými, no zároveň ľuďmi silného ducha, ktorí odolali nájazdom kočovníkov, stredovekým kolonizačným vlnám i systematickej odnárodňovacej politike Uhorského štátu.
Do pokladov ľudovej kultúry Slovenska načierajú Bratislavčania zatiaľ desať dní. Počas prvého týždňa výstavu videlo 500 návštevníkov. Keďže potrvá do konca augusta, dá sa predpokladať, že Bratislava síce prekoná Paríž a Rím, ale nie Oberschönenfeld.
(mi)
