V kláštornej nocľahárni sa nevyskytol ani svrab, ani vši, a to aj napriek tomu, že hygienické opatrenia neboli také, aké mali byť. "Upratoval jeden z bezdomovcov, každý deň umýval dlážku, hygienické zariadenia, ale nevymieňali sa obliečky ani nedezinfikovali lôžka," povedal františkán. Pôvodne sa mala posteľná bielizeň meniť každý deň, neprala sa však ani raz. Každý z bezdomovcov mal svoje pridelené rozkladacie lôžko, o ktoré sa musel starať.
Aj obrazy, ktoré na začiatku nechali v bývalej vinárni, ostali visieť tam, kde boli. Brat Filip uzimených nocľažníkov v druhú noc poprosil: "Vzadu sú obrazy, ktoré možno aj majú hodnotu. Nech tam ostanú visieť." "Dávali vzájomne na seba pozor, morálka sa držala," povedal.
Do kláštora mohli prísť aj bezdomovci, ktorí neboli triezvi. Zakázané bolo piť alkohol v priestoroch. "Niektorí to nedokázali vydržať a vnútri potajomky popíjali. Stalo sa, že raz som niekoľkých prichytil a oni sa bez rečí začali baliť a šli." Krízová nocľaháreň, kam františkáni prijímali ľudí bez domova, bola otvorená denne od 18.00 do 8.00. Lôžka pre 50 ľudí zabezpečil opäť úrad civilnej ochrany.
Každý deň sem tiež na niekoľko hodín chodil zdravotník z Nemocnice milosrdných bratov, ako aj niekoľko študentov sociálnej práce a mladých ľudí, ktorí už mali skúsenosti zo stanového mestečka.
DOROTA KRÁKOVÁ
