Štefan Žáry: Bratislavský chodec

Presun do kaviarne Grand

Pri náraze nových čias so zvyškom starých zmizol aj hotel Dax. Rozpadol sa v troskách uličného bloku, tvoriaceho nárožie s terasou a kaviarničkou, ktorých klin predeľoval tri ulice a vrážal citeľnou účasťou do odhaleného boku jednej krásnej generácie (nazývanej aj Generácia 38).

Dax prišiel k slovu znova po rokoch, za inej éry a s hosťami iného zoskupenia. Tí však už ignorovali kaviareň s bachratou azbestovou pecou a dali prednosť jeho proletárskemu krčmovému traktu. Nastal presun do kaviarne Grand.

Išlo o presun dobrej tridsiatky ľudí, pretože okrem spisovateľského a výtvarníckeho jadra vtiahli s nadrealistami do grandky aj rozliční ich prívrženci, fanúšikovia a prismrdzovači.

Poézia nového videnia

Grandka poskytovala výbornú strategickú polohu. Ako z majákovej veže sa odtiaľ dalo ovládať šíre okolie. Všetko alebo takmer všetko sa odvíjalo odtiaľ: z nej sme štartovali na prednášky či skúšky, do redakcií, pod viechy, na iluminačné slávnosti, sexuálne ohňostroje. Blší krok odtiaľ kynuli prizárobkom časopisy, rozhlas, divadlo. Vábili vysnené tlačiarne - napríklad Wiegand, kde uzreli svetlo sveta knižné debuty básnikov Bunčáka a Raka i letáčiky. Poézia nového videnia. Nos šteklili vínom Malí i Veľkí františkáni.

Grand si zaslúži čestné miesto na stránkach umeleckej moderny. Alebo aspoň spomienky posledných žijúcich pamätníkov.

Vybavia sa mi po polstoročí jej majitelia pán Franek či pán Drobek, reprezentačný ukláňač pán Brečka, hlavní čašníci Gáborko, Pišta, Honza, čašníčka frau Gizi i pečivárka Anči, ktorá vedela zdvihnúť vysoko k plafónu rovnako nohy ako tácku so zákuskami.

Všetko na dlh aj s pôžičkou

V Grandke sa trávil prakticky celý deň. Len čo otvorili, vtrhli dnu prví ranní vtáci, vrhli sa na čerstvú tlač a rožky a hriali si ruky nad parou čaju alebo falošnej zrnkovej kávy. To všetko na dlh, ktorý si musel hlavný čašník zaznačiť do bločka. Oslovovali nás sústavne "pán doktor", čo dodávalo hodnovernosti a znelo hrdo - najmä keď takýto titul vyvolával domáci telefón. Účet jednotlivca sa smel vyšplhať tak po stovku. Potom stop! Iba základný pokrm dostal insolventný mladý umelec na milosť. Zato v zriedkavom prípade aj pôžičku menšej peňažnej hotovosti.

Keď vyšiel zborník nadrealizmu Sen a skutočnosť - doslova opečiatkovaný zadkami v grandke - kaviarnik Franek veľkoryso objednal päť exemplárov. Zdobili čelný pult výklenku zvaného "betlehem", a keď v tlačiarni hrozila konfiškácia a skartovanie nákladu, dovolili nám skryť niekoľko balíkov v kaviarenskom kamrlíku medzi kýbľami a metlami.

Z kaviarne rovno do Povstania

Z kaviarne Grand sme vykročili aj na výkon vojenskej služby, do Povstania či do ilegality. Po dvojročnej absencii a návrate z talianskeho frontu vítala ma grandka poloprázdna a bez priateľov, ale o to nástojčivejšie: akoby vedela, že o nejaký čas sa k nej nasťahujem definitívne. Aj s rodinou. Dostal som totiž byt priamo nad kaviarňou v Manderláku. Blažila blízkosť, pravdaže, dvojsečná: veď po záverečnej sa celá spoločnosť neraz vhrnula vnútorným východom kaviarne rovno do nášho súkromia - akoby patrilo k jej traktu. (Nabudúce pokračovanie,

medzititulky - SME)

Súčasťou edície Bratislava - Pressburg, ktorú vydáva Albert Marenčin - Vydavateľstvo PT, je aj kniha Štefana Žáryho Bratislavský chodec. Autorova spomienková esej je zameraná na nadrealizmus a Bratislavu štyridsiatych rokov 20. storočia, preto sa v nej prelínajú imaginatívne poetické obrazy Starého Mesta s dokumentárnymi faktmi či portrétmi spisovateľov a básnikov.