|
Studňa pred Grassalkovichovým palácom. |
Prvá mestská vodáreň, ktorá vznikla na ostrove Sihoť v Karlovej Vsi, oslavuje tento rok 120. výročie. Na oslavy sa chystá jej dnešná nasledovníčka Bratislavská vodárenská spoločnosť, v ktorej je majoritným akcionárom mesto. Ostatné akcie patria mestám a obciam v Bratislavskom kraji. "Sme radi, že to tak ostane a vodárne sa privatizovať nebudú," povedal primátor Andrej Ďurkovský. Reagoval tým na snahy developerských skupín získať vo vodárňach podiel, proti ktorým sa minulý rok mesto postavilo.
"Časť histórie má náš podnik spoločnú s plynárňami," povedal generálny riaditeľ vodárenskej spoločnosti Daniel Gemeran. Vodárne a plynárne mali spoločný aj majetok a vozový park, ktorý bol v tom čase vzácnosťou. Už v roku 1881 uzavrelo mesto so súkromnou firmou C.Corte zmluvu na dodávku pitnej vody pre mesto na nasledujúcich 50 rokov. Na Sihoti oproti bývalej Rivére sa firma rozhodla urobiť pokusnú studňu, ktorá ukázala dobré vlastnosti a najmä dostatok vody. V roku 1886 začala vodáreň fungovať a v roku 1894 ju odkúpilo mesto za 2,2 milióna korún. V tom čase žilo v Bratislave 50-tisíc ľudí a na každého pripadalo 20 litrov vody denne. Potrubia boli najprv drevené, neskôr medené a olovené.
V roku 1910 prebehla na Sihoti prestavba a elektrifikácia. Postavili tu predčerpaciu stanicu, ktorá je dodnes v prevádzke a vidieť ju z Devínskej cesty. Hneď po druhej svetovej vojne, po prechode frontu cez Bratislavu prevádzku vodárne obnovili, lebo jej objekty ostali neporušené.
Mohutný rast spotreby vody nastal po roku 1945, keď sa začali stavať byty. V roku 1949 vznikol komunálny podnik a neskôr vznikli Západoslovenské vodárne a kanalizácie. Štátny podnik s názvom Vodárne a kanalizácie Bratislava vznikol v roku 1967.
Začiatky kanalizácie boli v prvých rokoch 20. storočia. Predtým boli v meste murované stoky. V roku 1913 mala kanalizačná sieť 53 kilometrov, najmä v najhustejšie obývanej centrálnej časti mesta. "Dnes je to asi 1000 kilometrov v celom kraji," povedala Jana Štulajterová, hovorkyňa vodárenskej spoločnosti, ktorá dnes prevádzkuje aj kanalizačnú sieť v celom Bratislavskom a časti Trnavského a Trenčianskeho kraja.
Prvá čistiareň odpadových vôd vznikla vo Vrakuni, neskôr aj v Devínskej Novej Vsi. Na východ mesta sa začala kanalizácia rozširovať v roku 1947, v 50. rokoch sa riešilo odkanalizovanie sídlisk.
Zaujímavé sú podniky, ktoré kedysi patrili pod vodárne. Bol to napríklad propeler na Dunaji, ktorý mesto prevzalo v roku 1930. V roku 1938 vodárne prestali propeler prevádzkovať, lebo Petržalku obsadili Nemci. Prievoz bol obnovený až v roku 1947.
Mestská vodáreň prevádzkovala aj továreň na výrobu ľadu, ľudové kúpele na Kollárovom námestí a Kalinčiakovej ulici a od roku 1938 kúpalisko na Tehelnom poli. Druhé umelé klzisko vo vtedajšej Československej republike bolo od roku 1940 takisto v prevádzke vodární. Tieto aktivity sa neskôr odčlenili.
foto - archív
