Pracovný názov severná tangenta označuje neexistujúcu severnú časť stredného dopravného okruhu, tvoreného trasou Brnianska - Mlynská dolina - Most Lafranconi - Einsteinova - Prístavný most - Bajkalská - Jarošova. Na tento variant sa magistrátne oddelenie dopravného plánovania a riadenia dopravy orientuje už tri roky.
Viacerí obyvatelia ulíc, v blízkosti ktorých má viesť jej podzemný tunel - Vidlicovej, Vančurovej, Jaskového radu a Pionierskej sú s riešením nespokojní. "Predkladané varianty nielenže problém neriešia, ale smerujú k znehodnoteniu životného prostredia a zníženiu hodnoty našich majetkov," tvrdia. Obávajú sa aj geologickej nestability kopca Stráže. "Kopec je pretkaný CO krytmi, chodbami a zhromažďovacími sálami. Riešitelia územného plánu nám nevedeli zaručiť, že pri realizácii tunela nedôjde k poškodeniu statiky objektov."
V mieste, kde bude vychádzať tunel - medzi Matúškovou a Vidlicovou ulicou, ráta stavba s asanáciou jedného rodinného domu. Severná tangenta má doplniť chýbajúce prepojenie stredného dopravného okruhu mesta v jeho severnej časti, a tým odbremeniť predovšetkým neúnosne zaťaženú Šancovú ulicu. Jej stavba však nepatrí medzi priority mesta do roku 2006. To, či sa ňou v budúcnosti nestane, je však otázne a obyvateľov dotknutých ulíc to znepokojuje. "Neviem, či mám do domu investovať. Jeho hodnota aj hodnota pozemku by po realizácii tangenty určite prudko klesla," povedal jeden z obyvateľov Matúškovej ulice. "Sme rukojemníci územného plánu," dodal.
V minulosti boli rozpracované aj ďalšie dva varianty tejto komunikácie - takzvaný tunelový a tunelovo-estakádny. Pri vyhodnocovaní vplyvov stavby na životné prostredie bol najlepšie posúdený práve tretí variant. "Je aj ekonomicky efektívnejší ako iné posudzované varianty," povedal Vladimír Mikuš, vedúci oddelenia dopravného plánovania a riadenia dopravy. Dodal, že najmenej zasahuje do nehnuteľností. "Pokiaľ nerátame nulový variant čiže stabilizáciu súčasného stavu bez investícií do dopravnej infraštruktúry."
Tretí variant severnej tangenty
Predstavuje zbernú komunikáciu, ktorá sa začína na Jarošovej ulici a popod križovatku Račianska - Jarošova pokračuje 360 metrov dlhým podjazdom. Potom opäť vychádza na povrch a pokračuje v koridore medzi Pionierskou ulicou a železničnou traťou takmer až po Smrečniansku ulicu. Križuje železničnú trať a pokračuje opäť tunelom popod vrch Stráže. Tunel by mal byť dlhý takmer 700 metrov a tangenta by opäť vychádzala na povrch asi 30 - 50 metrov od železničného tunela pri Pražskej ulici. Ponad železničnú trať by sa estakádou napojila na Brniansku ulicu. Celý úsek má dĺžku 3019 metrov a je prepojený s vnútorným okruhom vo dvoch polohách - Račianske mýto a križovatka pri SAV.
Ochranári: Mesto ignoruje občanov
Za fiasko označili občania i ochranári štvrtkové verejné prerokovanie nového územného plánu Bratislavy. Išlo o opätovné prerokovanie zamietnutých pripomienok, ako to ukladá stavebný zákon. "Bolo to zbytočné divadlo, aj tak je už o všetkom rozhodnuté," povedal jeden z účastníkov, ktorí prišli protestovať proti letiskovej dráhe v Ivanke pri Dunaji.
Magistrát totiž pozval do Zrkadlovej siene Primaciálneho paláca vyše 800 občanov, z nich prišlo asi 600. Podľa ochranárky Ľubice Trubíniovej sa na takom priestore a za taký krátky čas nedalo nič stihnúť. Stretnutie trvalo od pol piatej do siedmej, vládol tam chaos a tlačenica.
Ľudia najčastejšie hovorili o nosnom dopravnom systéme, severnej tangente a o zeleni, z ktorej ukrajujú investori. Neboli spokojní s reakciami úradníkov. "Žiadnu konkrétnu odpoveď som nepočula. Posledná diskutujúca vyzvala pred siedmou všetkých, aby demonštratívne opustili sálu. To sme aj urobili," povedala Trubíniová.
Dokument, ktorý určuje územný rozvoj mesta, sa obnovuje približne každých 30 rokov. V Bratislave ho spracúva magistrát. Podľa zákona sa plán musí verejne prerokovať, vyjadruje sa k nemu množstvo inštitúcií, ale aj občania. Ochranári v piatok poslali na magistrát žiadosť o informáciu, prečo nebola väčšina pripomienok k územnému plánu prijatá. (lin)
