Na nároží Primaciálneho paláca, smerom do Uršulínskej uličky je umiestnená pamätná tabuľa venovaná alchymistovi a lekárovi s dlhým menom: Philipus Aureolus Theoprastus Bombastus Paracelsus de Hohenhaim. Pamätnú tabuľu na jednu z najkrajších stavieb Bratislavy umiestnili na pamiatku muža, ktorého skrátene nazývali Paracelsus.
Zázračný lekár 16. storočia, známy alchymista, podľa vtedajších názorov údajne úzko spojený s diablom, sa narodil v roku 1493 vo švajčiarskom Einsiedele ako syn tamojšieho lekára. Už ako chlapec sa živo zaujímal o otcovu profesiu a tak ho rodičia po skončení základného štúdia v rodisku poslali na doplnenie si vzdelania k vynikajúcemu odborníkovi, lekárovi a opátovi Trittheimsovi do Spanheimu. Tu svojou bystrosťou všetkých tak zaujal, že mu pripisovali čarodejnú moc.
Keď jeho učiteľ upadol do nemilosti arcibiskupa, mladý Paracelsus ho opustil a vydal sa na cestu po Európe. Všade verejne vystupoval, a veľmi úspešne. Slávu mu získala aj skutočnosť, že ako prvý lekár začal svojim pacientom podávať chemicky pripravované lieky.
V roku 1527 bazilejská univerzita prijala Paracelsa za riadneho profesora. Tu uzdravoval pacientov zo všetkých vrstiev obyvateľstva, ale zároveň sa stal známym ako nepolepšiteľný roztopašník. Z roztopaše verejne spálil diela antických lekárov Galleusa a Avicenu, a tým sa aj dostal do sporu s celým univerzitným profesorským zborom a bol zo služieb univerzity prepustený.
Znovu sa vydal na potulky po Európe, pri ktorých sa v roku 1537 dostal aj do Bratislavy. Zástupcovia mesta ho okázalo privítali a slávnostne pohostili. V mestskej komornej knihe sa dodnes zachovalo, že práve toto pohostenie stálo mesto štyri toliare, tri šilingy a 18 denárov, čo bol na vtedajšiu dobu veľmi vysoký výdavok. V našom meste bol ubytovaný na Radničnom námestí v dome váženého občana Blasiusa Beheima, u ktorého pobudol celé tri týždne.
Akú oficiálnu prácu v našom meste vykonával, nevieme. Súdobé písomné pramene o tom úplne mlčia. Zachovala sa však ústne udržiavaná, ničím nepodložená tradícia. Tá medzi iným spomína, ako Paracelsus pred divákmi spálil ružu, ktorej popol nasypal do banky. Keď ju potom ohrieval nad kadidlovým ohňom, na údiv všetkých z nej opäť vytiahol úplne čerstvú ružu.
Z Bratislavy zázračný alchymista a lekár odcestoval do Viedne, odkiaľ sa po čase presťahoval do Soľnohradu (Salzburgu). Tu ho v roku 1541 našli zavraždeného. Ale ani po jeho smrti divotvorné reči o ňom neutíchli, naopak, rozšírilo sa, že mu zlámal väzy sám jeho úhlavný nepriateľ - diabol a ten z krypty v nemocnici Sanct Sebastian odvliekol aj jeho pozostatky. V hrobke totiž po nejakom čase našli len Paracelsov klobúk a plášť.
IGOR JANOTA
