Čiernym stavbám praje bezzubý zákon a arogancia

Naša legislatíva je, čo sa týka čiernych stavieb, rovnaká ako v krajinách Európskej únie, ale uplatňovanie sankcií za porušenie zákona už u nás rovnako jednoznačné nie je.

V Bratislave si každá mestská časť rieši daný problém po svojom a nie vždy rovnako radikálne. Staré Mesto začína proti čiernej výstavbe bojovať zriadením špeciálnej komisie a pochôdzkarmi, udeľuje aj miliónové pokuty. V Dúbravke zase starosta Peter Polák presadzuje legalizáciu rodinných domov postavených načierno na záhradách. Ako sa domnieva, je to vývoj a preň je dokonca ochotný posunúť ochranné pásmo na lúkach Bukovina.

Novými nástrojmi v boji proti čiernym stavbám by podľa riaditeľky odboru štátnej stavebnej správy ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja Márie Zászlósovej mohli byť napríklad možnosť uzavrieť stavenisko a výrazne označiť, že ide o nepovolenú stavbu, zvýšenie hornej hranice pokút alebo postih dodávateľa stavebného materiálu či energií na stavbu. Zászlósová by rada presadila aj odobratie licencie zhotoviteľovi čiernej stavby v tejto oblasti podnikania.

Prečo čierni stavbári riskujú

Čierne stavby sa stavajú bez povolenia a buď nie sú, alebo sú v rozpore so zákonom a s územným plánom. V druhom prípade ide napríklad o územia, kde má byť zeleň.

Dôvodom, ktorý vedie stavebníkov k protizákonnému konaniu, hoci by aj mohli získať stavebné povolenie, je väčšinou potreba rýchlo stavať. Mnohých tiež podnecuje príliš dlhý proces schvaľovania a posudzovania dokumentácie stavby.

Sankcie za porušenie zákona sú nízke, najvyššiu pokutu môže stavebný úrad udeliť do výšky piatich miliónov korún. Preto je pre niektorých stavebníkov stále hospodárnejšie si pokuty zarátať do nákladov.

Podľa mnohých je príčinou množstva čiernych stavieb súčasný "bezzubý" zákon, slabá vymožiteľnosť práva pomáha narastaniu počtu stavieb. Zaváži aj nízke právne a etické vedomie ľudí.

Dnes platný stavebný zákon pochádza z roku 1976, novelizovaný je sedemnásťkrát. Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja v súčasnosti chystá nový.

"Na Slovensku sa predpisy a zákony s obľubou nerešpektujú. Slovák, ktorý ide proti štátu, je hrdina. To je dedičstvo Jura Jánošíka. O tom sú aj čierne stavby. My hľadáme skôr cesty, ako takúto čiernu stavbu pomôcť zlegalizovať, a nie zbúrať. Veď mnohé páky na to máme aj dnes. Máme i sekciu životného prostredia, máme stavebnú inšpekciu. Nemáme stavebnú políciu ako v Nemecku či Maďarsku, ale pomohla by? V minulosti technické oddelenie mesta predpisovalo iba dve veci - stavebnú čiaru a výšku rímsy. Ale to bolo písmo sväté. Dnes sa urobí z osemposchodového domu tridsaťštyriposchodový a potom to úradníci dodatočne schvália. To v spoločnosti, kde platí slušnosť a stavebná kultúra, nie je možné. Stavebná kultúra je však pojem, ktorý sa u nás vytratil zo slovníka a, žiaľ, aj zo života."

profesor Štefan Šlachta,

budúci architekt mesta

Čo hovorí zákonPodľa stavebného zákona právo rozhodnúť, čo sa s čiernou stavbou stane, má iba stavebný úrad, ktorý patrí pod mestskú časť. Hoci stavebný zákon sankcionovanie zjednodušil, je možná maximálna pokuta do päť miliónov korún.

Odstránenie nelegálnej stavby sa často nerealizuje. Podľa zákona stavebný úrad má totiž povinnosť pred vydaním rozhodnutia o odstránení stavby preskúmať, či takúto stavbu možno dodatočne povoliť. Odstránenie nelegálnej stavby môže nariadiť len vtedy, ak vlastník v lehote nepredloží požadované doklady, alebo ak sa dokáže rozpor stavby s verejnými záujmami. Lehota na odstránenie stavby je určená, závisí od veľkosti stavby a porušenia zákona.

Pri posudzovaní súladu s verejnými záujmami sa posudzuje predovšetkým súlad s platnou územnoplánovacou dokumentáciou (územným plánom a ďalšími dokumentmi, regulujúcimi výstavbu v lokalite), normami týkajúcimi sa životného prostredia a technickými zámermi.

Ako sa obchádza zákon

4 Stavebné úrady: bránia sa argumentom, že nie sú dostatočne vybavené (personálne, materiálne, odborne)

4 Stavebníci: nepreberajú rozhodnutia o zastavení prác alebo uvádzajú nesprávne adresy sídel. Ak sa aj rozhodne, tiež sa často vyhovárajú, že nemajú prostriedky na odstránenie stavby

4 Slovenská stavebná inšpekcia: keď príde na miesto kontroly, stavebník si väčšinou už zaobstará "papiere" o tom, že pokutu mu uložil stavebný úrad; inšpekcia má však možnosti na uloženie vyššej pokuty

4 Samospráva: v niektorých prípadoch sa čierna stavba, ktorá je v rozpore s územno-plánovacou dokumentáciou neodstráni, ale prispôsobí sa dokumentácia (plán zóny, územný plán)

Ako to vyzerá v zahraničí

Len pred niekoľkými dňami sa v Prahe 6 konala demolácia čiernej budovy. Odstránenie nariadil stavebný úrad už v roku 2001. No pretože majiteľ nehnuteľnosti, ktorá leží v zeleni v zátopovej oblasti Liboc, tri roky na výzvu nereagoval, rozhodol sa stavebný úrad odstrániť čiernu stavbu na vlastné náklady.

V Prahe sa čierne stavby odstraňujú na náklady stavebníka alebo odstránenie zaplatí mesto a exekútor potom sumu za tento úkon vymáha od stavebníka.

Napriek častejšiemu odstraňovaniu nelegálnych stavieb v Čechách je aj tu situácia podobná ako u nás. Verejný ochranca práv Otakar Motejl konštatoval, že stavebné úrady sa musia stále častejšie zaoberať nedisciplinovanosťou stavebníkov, ktorí odmietajú plniť rozhodnutia napríklad o povinnosti odstrániť stavbu.

Podľa riaditeľky odboru štátnej stavebnej správy ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja Márie Zászlósovej slovenská stavebná legislatíva je úplne kompatibilná s európskou. Možnosť uzavrieť čiernu stavbu funguje podľa informácie riaditeľky napríklad v Nemecku.