 Dopyt ľudí bez strechy nad hlavou už v druhú noc prekročil kapacitu novej krízovej nocľahárne u františkánov. Z utorka na stredu tu spalo viac ako 50 ľudí. FOTO SME - MIROSLAVA CIBULKOVÁ |
V prvú noc spalo v novej krízovej nocľahárni u františkánov 30 bezdomovcov, druhú noc už prekročili oficiálnu kapacitu 50 ľudí. Priestory bývalej vinárne v kláštore na Františkánskom námestí rehoľníci otvorili v pondelok potom, ako mrazy nepovolili a civilná ochrana zrušila stanový tábor vo Vrakuni.
Informácia o novej nocľahárni sa mestom šírila ústnym podaním. "Štyrikrát som sa otočila v meste, privádzala som sem bezdomovcov," povedala bývalá predajkyňa Nota bene Eva Račická, ktorá si založila svoje vlastné združenie na pomoc ľuďom bez domova A je to. Rokovanie s františkánmi sa totiž skončilo v pondelok po 16.00, už od 18.00 sem chodili prví nocľažníci.
"Je to sčasti improvizácia, zlepšujeme sa za pochodu," povedal brat Filip, duša projektu. Ľuďom, ktorým pomáha, dôveruje. "Prosím vás, vzadu sú obrazy, možno aj majú hodnotu. Nech tam ostanú visieť," hovorí pred všetkými. "Po skúsenostiach so stanovým táborom musíte teraz pred ľuďmi zložiť svoj reparát. Vyvrátiť predstavu, že bezdomovci sú nevďační, zavšivavení a stále opití," povedal. "Zabudnite na drogy, nebude sa tu ani oplzlo hovoriť," upozorňuje. Modliť sa pred jedlom, rozdávaným zadarmo, však nie je povinnosť.
Podávajú sa rožky so syrom alebo paštétou a čaj. Jedlo kupujú františkáni z príspevkov od ľudí, podľa brata Filipa väčšinou dávajú mladí a dôchodcovia, teda tí, ktorí majú najmenej.
Tí, ktorých nemali kam uložiť, sa začali ukladať aj na drevených laviciach. Väčšina sa pozná už zo stanového mestečka. Rozkladať postele v uličke medzi vinárenskými boxmi a ustieľať začal iniciatívne Laci Rigo. Pochádza zo šestnástich bratov a predáva pri tržnici na Trnavskom mýte Nota bene. "Ja sa roboty nebojím," povedal. Stále si ešte doliečuje zápal pľúc. Po tom, ako zrušili vrakunský tábor, musel aj so ženou tri dni spať na ulici.
Rudo Špaňo, statik, vyštudovaný inžinier, sa na ulici ocitol po tom, ako stratil otca. "Sme šťastní, že tu môžeme spať. Veľmi si to vážime," povedal so slzami v očiach. "My sa nemusíme hanbiť, že sme bezdomovci, vláda by sa mala hanbiť," myslí si. "My sme starí kovboji," ozve sa prichádzajúci muž s igelitkami medzi dvermi. Možno zo zvyku nazrie do smetného koša.
"Je to zázrak Boží, že toto existuje," povedal Roman Kováč z nocľahárne Mea Culpa vo Vrakuni, ktorý k františkánom prišiel vypomáhať. Ponúkol aj priestory na druhú dočasnú nocľaháreň v zariadení. Pomoc prisľúbili aj sestry Matky Terezy v Petržalke, ktoré v prípade záujmu otvoria na noc svoju jedáleň. Nocľažníci tu však budú musieť dodržiavať prísnejšie pravidlá - u sestričiek platí prohibícia. DOROTA KRÁKOVÁ
Ako to vyzerá
u františkánov
Krízová nocľaháreň, kam františkáni prijímajú aj ľudí pod vplyvom alkoholu, je otvorená denne od 18.00 do 8.00. Päťdesiat lôžok zabezpečil opäť úrad civilnej ochrany, odbor humanitnej pomoci. Každý deň sem tiež na niekoľko hodín chodí zdravotník z Nemocnice milosrdných bratov. Niekoľkí študenti sociálnej práce a mladí ľudia, ktorí už majú skúsenosti zo stanového mestečka, tu pôsobia ako dobrovoľní sociálni pracovníci. Nocľaháreň bude fungovať do 22. marca.
