Kde si (ne)posedieť
Keď sa slabšie povahy vyvezú výťahom zo sedemdesiatych rokov, môžu mať pocit, akoby sa práve nafajčili trávy. Žalúdok vyskočí, zreničky sa rozšíria a ste späť v Bystrici, v časoch, keď Slovenské národné povstanie bolo sväté a výhľad na Bratislavu – hoci zbavenú histórie – bez židovskej synagógy, Rybného námestia, ale s dvojprúdovou cestou pod oceľovými lanami, bol vlastne úchvatný, lebo v nárazoch vetra sa spolu s podlahou trasú aj kolená a svet sa tak zvláštne krúti.
Na čistej ale zájdenej toalete reštaurácie vysoko nad mestom, na Novom moste, sa mieša vôňa dezifenkčného prostriedku s vôňou lacného mydla, k dispozícii je výhľad na nové dominanty starej Petržalky – Inchebu a Aupark.
Po dôchodcovi vo výťahu (vyberá desať korún na osobu) a dôchodkyni v šatni (koľko jej dáte, záleží od vás) vás budú obsluhovať vcelku úslužní čašníci (nepreženú to ani s ochotou, ani s neochotou). Z jedálneho lístka si môžete vybrať všeličo, ale čokoľvek to bude, nebude to chutiť inak, ako by ste si to objednali pred tridsiatimi rokmi. Môžete sa tešiť, že ste v reštaurácii, že máte výhľad, ale to jedlo by ste si doma, keby sa vám chcelo a mali ten výhľad, urobili asi lepšie.
Misa Bystrica pre dvoch – vyprážaná plnená morka, bravčové na prírodno, hovädzia roštenka (tvrdá ako podošva), k tomu jedna porcia ryže a jedna opekaných zemiakov, tri deci vína, tri minerálky a jedno presso (biela šáločka bez nápisu Pavin či Segafredo) vyjdú na 860 korún. Pokoj je zadarmo – okrem vás sa tam totiž vyskytne len pár rodičov, ktorí chcú svojim potomkom dopriať zážitok z pohľadu z výšky.
Ak túžite nájsť miesto, kde sa čas zastavil, choďte na most do Bystrice. (szm)
