Začiatkom apríla by mal magistrát mesta Bratislava rozhodnúť o tom, či sprístupní základy obytného domu z druhej polovice 13. storočia, ktoré objavili archeológovia pri rekonštrukcii Hlavného námestia. Povedal to Karel Prášek z Krajského pamiatkového úradu.
Projekt obnovy a sprístupnenia základov majú na starosti architekti Otto Grossmann, Juraj Šimek a maliar Marián Prešnajder. Kamenné múry plánujú obetónovať, postaviť nad ne strop, prípadne postaviť sklený objekt s otvormi. Náklady na projekt nevedel Prášek presne vyčísliť, podľa jeho slov to bude niekoľko stotisíc korún. Kompetentní už niekoľko mesiacov diskutujú o tom, či sú nálezy zaujímavé aj pre verejnosť. "Najväčší problém je v rozhodovaní, či má objekt okrem historického významu výpovednú hodnotu i pre neprofesionálov," tvrdí Grossmann.
Podľa Práška architektonické riešenie objektu musí byť správne skombinované s druhou fázou obnovy námestia, ktorá sa zameria najmä na osvetlenie nad radnicou či osvetlenie domov zospodu. S prvou fázou, najmä s vydláždením priestoru, pamiatkari spokojní nie sú. Pôsobí podľa nich príliš sterilne. "Musí sa rozhodnúť, aká veľká tabuľa bude k objektu vsadená, z akého kameňa, ako sa objekt priestorovo a podlahovo vyrieši, a najmä ako ho predstaviť ľuďom, aby mu rozumeli a aby to námestiu pomohlo. Väčšina ľudí totiž cezeň len prejde bez zastavenia," dodal Prášek.
Niektoré nálezy, na ktoré tu vďaka výskumu Mestského ústavu ochrany pamiatok narazili, čakali na svoje objavenie až päťtisíc rokov. Pod terénom, na ktorom sa rozprestiera jedno z najstarších námestí Bratislavy, celé storočia ležali praveké keramické hrnce a misy, hroby z 11. storočia, ale napríklad aj vojnový materiál z druhej svetovej vojny.
"Najhodnotnejším je objav základov murovaného domu z 13. storočia v juhozápadnej časti námestia v blízkosti Maximiliánovej fontány. Zachované sú v celom pôdoryse. Z výskumu je jasné, že tento dom tu stál v čase ešte pred dnešnou podobou námestia a začiatkom 14. storočia musel ustúpiť ploche tvoriaceho sa námestia. Predpokladáme, že podobné domy sa vyskytujú aj pod dnes existujúcimi domami na námestí," povedal Branislav Resutík, ktorý sa na výskume podieľal.
Jedným z objavov, ktoré patria k najvýznamnejším, avšak predpokladaným, je výkop budovy barokovej strážnice z 18. storočia. Po postupnom odkrývaní jednotlivých vrstiev terénu sa jasne vynoril pôdorys mestskej strážnice, postavenej v roku 1767. Zbúraná bola v 60. rokoch 19. storočia. V strede námestia, blízko strážnice sa podarilo identifikovať aj pôdorys strážnej búdky, v ktorej bol vždy nepretržite na stráži jeden strážnik.
Na námestí sa našli aj nálezy z obdobia druhej svetovej vojny, vo viacerých jamách pamiatkari objavili vojnový materiál. Niektoré z nálezov, hlavne praveká keramika, budú po konzervácii umiestnené v Mestskom múzeu. (dot, sita)
FOTO - ARCHÍV
