Arpáš dával góly aj v Juventuse

Juventus Turín bol aj v roku 1946 slávnym mužstvom. A práve vtedy získal do svojich radov po J. Korostelevovi aj druhého Bratislavčana Jána Arpáša (7. 11. 1917 - 16. 4. 1976). Janko si užil slávu síce len krátko, necelý rok, ale naplno. V druhom polčase zápasu Alessandria - Juventus bol v horúčave stav 1:1 a "Araru" práve poslal tréner Cesarini pomôcť preťaženej zálohe. Bolo to jeho prvé vystúpenie na polostrove. Chcel sa ukázať. Zobral loptu na kopačky a ľavačkou zo 16 metrov strelil gól. O niekoľko minút unikol Parola, nacentroval, Slovák opäť vybiehal zozadu a hlavou skóroval druhýkrát - 3:1. Chlapec z nášho Zuckermandelu sa stáva populárnou hviezdou mužstva a miláčikom divákov. Hrával s esami ako Covalli - Parola, Grosso, Rava, Gibelini, Cavalli, Kincsés, Depertini, Sentimenti, Cergoli, ale aj Boniperti. Cudzina a samota mu však nezachutili, hoci mal plat 70-tisíc lír, k tomu prémie, byt a iné výhody. "Túžba po domove, to je čertovská vec. Cnie sa ti po kamarátoch, známych uliciach, po fanúšikoch a čarovnom zvuku rodnej reči," vysvetľoval. Vybral sa v lete 1947 domov na dovolenku a - zabudol sa vrátiť. Juventus protestoval, hráč dostal dvojročný dištanc, no po jeho skončení sa opäť objavil v belasom.

Neobyčajný strelec

Tento mestský policajt, šofér i správca štadióna na Tehelnom poli nebol hocijakým útočníkom. Využíval svoju útlejšiu postavu a rýchlosť na úniky, bol pružný, prefíkaný, často v šanciach, a bombardoval všetkých brankárov. Odmalička hrával na bratislavských "pláckoch", najviac s tenisovou loptičkou. Z Rybného námestia viedla jeho cesta do ŠK Union, ďalej do SC Donaustadt a v apríli 1939 do ŠK Bratislava, ktorý si ho už predtým vypožičal na zájazd do Francúzska a Luxemburska... Od J. Šťastného dostal prezývku "Arara" a spoluhráčov ako Tomanovič - Šťastný, Kostka, Kováč - Chodák, Jurčák - Sýkora, Gottstein, Luknár, Jakab. Všetko esá Slovenského štátu. Vojnové roky boli jeho najvydarenejšie. Úspešne konkuroval takým kanonierom, ako boli Luknár, Tegelhoff, Porubský, Jurkovič, Droják, Podhradský. V ročníku 1943/44 dal pri dvanástich účastníkoch v lige 28 gólov. Trikrát bol kráľom ligových strelcov. Za dvanásť rokov nastrieľal v ŠK 151 gólov. Získal štyri tituly majstra Slovenska a potom ešte dva v ČSR. V belasom drese dal v 166 zápasoch 151 gólov. Za Slovensko odohral v rokoch 1939 - 43 dvanásť zo šestnástich medzištátnych zápasov a dal štyri góly. Za Slovan hral niekoľko rokov aj jeho mladší brat Emil.

Peniaze nie sú všetko

Zaujímavý, ale na tie roky skôr typický príklad futbalovej kariéry. Chlapci hrali na uliciach, fukcionári obchádzali ich bránky zo školských aktoviek a vakov. Talentovaných pozvali do klubu a tak našli aj Janka Arpáša. Je však aj dôkazom toho, že v zahraničí nie je všetko len ružové. Súčasníci sa často chvália, ako im tam je či bolo dobre, no poslúchať, zvykať si, sťahovať sa, bojovať o miesto v kádri, to často nevyváži ani kopa zarobených peňazí. Arpáš ukázal, že aj cesta späť sa dá nájsť pre pokoj duše. IGOR MRÁZ