|
Jozef Krnáč (vľavo) a Japonec Masato Učišiba (vpravo) vystupujú na stupeň víťazov olympijskej súťaže v Aténach. Krnáč získal striebro, Učišiba zlato. FOTO - ARCHÍV TASR |
V polovici októbra si na tréningu roztrhol väzy v kolene, na konci októbra absolvoval operáciu. Minulý piatok pred odchodom slovenskej výpravy na džudistický Svetový pohár do Prahy povedal reprezentačný tréner Rastislav Mezovský, že jeho zverenec už posilňuje a jazdí na stacionárnom bicykli. Reč je o 28-ročnom Bratislavčanovi, striebornom medailistovi z OH v Aténach JOZEFOVI KRNÁČOVI. Tento dvojnásobný medailista z európskych šampionátov (tretí na ME 2001, 2. na ME 2002) mal však po olympiáde smolu na zranenia. Mal poranené zápästie, vykĺbenú kľúčnu kosť, októbrové zranenie ľavého kolena ho na dlhší čas vyhnalo z džudistického tatami.
O aký typ zranenia vo vašom prípade išlo?
"Mal som tzv. triádu, teda roztrhaný predný skrížený väz, z dvoch tretín natrhnutý bočný väz a poškodený meniskus. Bolo to teda dosť rozsekané a bolestivé. Bočný väz bolo treba zošiť, meniskus ošetriť, skrížený väz nahradiť štepom zo šľachy pod jabĺčkom. No a v kolene mi pribudli aj titanové skrutky, ktoré pomáhali v začiatkoch štep držať na mieste.
Najvážnejšie zranenie v kariére?
"Mám dobité celé telo, zranenia sa mi nevyhýbali ani predtým. Mal som vykĺbené obe kľúčne kosti, natiahnuté väzy v zápästí, vykĺbené prsty a pred časom mi robili aj menšiu operáciu na momentálne zranenom kolene. Ale toto ma vyradilo zatiaľ na najdlhší čas v kariére."
Začínate piaty mesiac rehabilitácie, ako ste na tom?
"Podľa lekárov sa to vyvíja veľmi dobre, operácia dopadla výborne. Dvakrát po dva týždne som bol v špecializovanom vojenskom zdravotníckom zariadení v Lešti, od januára som začal pracovať v posilňovni a jazdím aj na stacionárnom bicykli. Smerujem vpred, koleno síce ešte pobolieva, ale dá sa to. Do mesiaca by som sa chcel vrátiť na žinenku.
Trénujete úplne sám?
"Všetci moji džudistickí sparing partneri sú zamestnaní, takže nemôžu so mnou trénovať doobeda. Do posilňovne chodievam s gymnastom Samuelom Piaseckým alebo s vodným pólistom Michalom Kratochvílom. Aby som na to nebol úplne sám. Venuje sa mi aj kondičný tréner Ivan Jamriška."
Kedy plánujete ostrý štart?
"Chcel by som stihnúť majstrovstvá Európy koncom mája vo fínskom Tampere. Dovtedy sa chcem dostať aspoň približne na takú úroveň, na akej som bol pred zranením. Ak to však ešte nebude úplne ono, budem šampionát brať ako kvalitný tréning. Pre mňa ja najdôležitejšia budúca sezóna, od nej závisí moja nominácia na olympiádu v Pekingu. Musím sa definitívne vystrábiť zo všetkých zranení, aby som mohol naplno fungovať. Do Pekingu sa dá kvalifikovať priamo z jesenných majstrovstiev sveta alebo zbierať body na ďalších turnajoch."
Neobávate sa psychického bloku, podvedomého šetrenia operovaného kolena?
"Myslím, že psychického bloku sa nemusím obávať, mám toho už za sebou dosť. Pri vrcholovom a o to viac pri kontaktnom športe stále niečo pobolieva. Skôr mávam smutné stavy vtedy, keď sa dostanem do dobrej formy a zrazu príde zranenie. Treba začať s rehabilitáciou, forma sa stratí a človeka to prestáva baviť. Ale treba sa cez to preniesť. Viacero zahraničných džudistov malo podobný problém ako ja a dokázali sa vrátiť do pôvodnej formy.
Sledujete aktuálne džudistické dianie?
"Jasné, že hej. Cez víkend som sa bol pozrieť v Prahe na Svetovom pohári, ale nepáčili sa mi nové úpravy pravidiel. Podľa mňa i viacerých zainteresovaných to bol krok späť. Je toho viac, ale za všetky spomeniem len to, že sa netrestá pasivita džudistu tak ako doteraz. Na žinenke sa dlho nič nedialo, pretekári boli pasívni. Uvidíme, ako to dopadne, snáď to bola len skúška niečoho nového."
PROKOP SLOVÁČEK
