FOTO SME - PAVOL MAJER |
Rok po uzavretí témy nového zákona o Bratislave ju opäť otvorili starostovia mestských častí. Na stretnutí svojho klubu, na ktorom sa zúčastnil aj námestník primátora Branislav Hochel, sa dohodli, že ešte do volieb dostanú do parlamentu prepracovanú verziu zákona. "Bratislava je hlavným mestom samostatného štátu od roku 1993, a stále tu platí zákon z roku 1990," povedala tajomníčka klubu starostov Valéria Reháčková.
Regionálne združenie mestských častí pripravilo pracovnú verziu zákona v decembri 2004. Teraz klub starostov navrhol, aby sa do júla návrh zákona dopracoval, v auguste by sa predložil do vlády a v septembri do prvého čítania v parlamente.
Starostom ide najmä o to, aby bolo zákonom dané rozdelenie kompetencií medzi mestom a mestskými časťami. "Mesto by malo zabezpečovať úlohy celomestského charakteru - osvetlenie, dopravu, bezpečnosť, ochranu a čistotu, nakladanie s odpadmi či zahraničnú politiku," povedala Reháčková.
Zákon, ktorý pripravili starostovia, podľa Reháčkovej určuje postavenie Bratislavy ako hlavného mesta. Je sídlom najvyšších orgánov štátu, zahraničných inštitúcií, je centrom hospodárskeho, vedeckého či politického života. Táto skutočnosť by mala byť zohľadnená aj vo vyčlenení peňazí zo štátneho rozpočtu. Tu sú však pokusy Bratislavu, naopak, znevýhodniť pri rozdeľovaní dane z príjmu fyzických osôb, napríklad v porovnaní s obcami s vyššou nadmorskou výškou.
Primátor Ďurkovský ešte v decembri 2004 tvrdil, že medzi mestom a jeho časťami existuje zhoda o samosprávnom kraji na území Bratislavy. Dnes mesto nevidí veľkú nádej na spoločný postup. "Vidím to skôr ako samostatnú iniciatívu mestských častí," povedal primátorov hovorca Milan Vajda s tým, že do volieb sa asi záležitosť nestihne. LINDA VASIĽOVÁ
Čo sa stalo vlaniO zákone, ktorý by nanovo definoval postavenie hlavného mesta, prípadne odčlenil Bratislavu ako samostatný kraj, sa hovorilo od začiatku minulého roka. Na magistráte fungovala pracovná skupina poverená prípravou zákona. Túto iniciatívu ukončila koaličná rada v marci 2005, ktorá odmietla návrhy na zmenu územnosprávneho členenia štátu. Hovorilo sa, že otvorenie otázky Bratislavy by vyvolalo diskusiu o členení celej krajiny, čo by sa mohlo stať nástrojom politického vydierania. Svoj návrh na osamostatnenie stiahli v parlamente aj poslanci zo Spiša.
Primátor ešte na jar povedal, že je zákon pripravený a mohol by ísť do parlamentu v máji alebo júni 2005. Neskôr sa primátorov hovorca Milan Vajda vyjadril, že sa mesto so zákonom nemusí ponáhľať. "Nie sme časovo viazaní. Novela či nový zákon aj tak nebude môcť vstúpiť do platnosti skôr ako po komunálnych voľbách," povedal v tom čase Vajda. (lin)