|
Študentka VŠVU Oľga Paštéková vystavuje v T-Gallery zaujímavé maľby nočnej Petržalky. "Baliačáky" sú namaľované na baliacom papieri, ktorý vraj nie je také jednoduché zohnať. Aby boli dostatočne pevné, zlepuje si Oľga vždy dva dokopy špeciálnym lepidlom z hladkej múky a vody. FOTO SME - PAVOL MAJER |
Nočná Petržalka zvyčajne vzbudzuje predstavu nebezpečenstva. Takto svoje rodné sídlisko však nevníma Oľga Paštéková, študentka VŠVU v ateliéri profesora Vladimíra Popoviča, ktorá včera otvárala v T-Gallery výstavu Nočný chodec - baliačáky.
Baliačáky sú papierové obrazy, teda maľby na baliacom papieri, ktoré sú inteligentnou zmesou maľby, kresby a grafiky. Všetky príbehy zachytené na obyčajnom baliacom papieri sú z nočnej Petržalky, po ktorej sa Oľga prechádza so svojím psom.
"Moja 'psíčka', s ktorou sa túlam po Petržalke, sa volá Džina," hovorí mladá výtvarníčka, ktorá sa bez strachu prechádza polnočnými ulicami sídliska s vysokou kriminalitou. "Okolo jednej nikoho nestretávam, sme tam s Džinou skoro úplne samy. Možno nočná Petržalka skrýva nebezpečenstvo aj riziká, ale ja vnímam jej poéziu. Je pravda, že cez deň je sivá a tvrdá, no v noci je to hra okien, svetla, modrej a žltej."
Týchto farieb sú Oľgine obrazy plné. Maľby 00 00' 01", 00 00' 04" a 00 00' 13" zachytávajú sekundy, ubiehajúce od polnoci a prechod nočného chodca popred reflektory rýchlo idúceho auta. Prchavé momenty sú zakotvené aj na obrazoch Nočný chodec I a II, V tej chvíli, Petržalka - duch, Nespavosť či Spolu. Jednej stene dominuje baliačák Vertigo. "Je prvý, ktorý som namaľovala. Zavrela som sa v izbe a robila som na ňom niekoľko hodín s takým nasadením, až som zostala celkom vyčerpaná. Ale spalo sa mi dobre," usmieva sa Oľga.
Svoje maľby však veľmi komentovať nechce, lebo vraj obraz, ktorý sa dá porozprávať, už nie je dobrý. Podľa nej viac k veci hovoria dva vybrané citáty jej obľúbených autorov - Franza Kafku a všestranného umelca a vizionára Wiliama Blaka, umiestnené vedľa jej prác.
"Na baliaci papier som začala maľovať minulé leto. Je to starý, dnes veľmi všedný materiál, ale je na ňom postavené všetko. Dá sa na ňom kombinovať ceruzka, uhoľ, pigment, tempera aj akryl," hovorí Oľga, ktorá dokáže na baliacom papieri vyčariť drsnú poéziu jednej časti nášho mesta, pre mnohých neuchopiteľnú v temnote.
Inú stránku vnútorného sveta Oľgy Paštékovej prezrádza krátke čiernobiele video Vo vetre. Kamera sa pomaly kĺže po ošarpanej fasáde petržalského paneláka - zamrežované okná, spustené žalúzie, opadaná omietka. Na ixtom poschodí je otvorené okno, počuť stupňujúcu sa hádku. Zrazu z okna vyletí snehobiela košeľa, padá, spomalene padá, ale tesne nad zemou ju schytí vietor. Pozadie sa mení na žiarivú modrú oblohu, košeľa letí, máva krídlami a zrazu je z nej plachta. "Za oknami šedivého domu sa odohrávajú rôzne príbehy, rôzne osudy," hovorí k videu Oľga. Let košele predstavuje oslobodenie, hoci sa spočiatku zdá, že je to pád. Je zviazaná, ušitá, no mení sa na plachtu, to je nová, oslobodená forma.
A ešte je tu Oľgina animácia Život a dielo slečny Fudžiko. Tá je zase plná humoru. Slečna Fudžiko je, ako inak, pes inšpirovaný Oľginou Džinou podobne ako viaceré obrazy. Fudžiko ráno číta Sokrata, raňajkuje dobroty, ktoré jej pripravil pán, ide na prechádzku s "komorníkom", píše svoju esej na tému Život je pes, pes je život, zvoláva mobilom konferenciu súkmeňovcov, aby predebatovali svoje problémy, večer pozerá Komisára Rexa a po ťažkom dni sa ponára do hlbokej meditácie. "Je to o tom, že my sme pre psov tí komorníci," usmieva sa Oľga, sama zamilovaná psičkárka.
Výstavu Nočný chodec - baliačáky v T-Gallery na Panskej 24 si môžete pozrieť do 1. apríla.
MILADA ČECHOVÁ
