V jedálni na prízemí sa dá nielen dobre najesť, ale aj prehodiť pár slov s priateľmi.
FOTO SME – PAVOL MAJER
sponzorským darom, môžu ich uprednostniť.
Sponzorské dary – zvyčajne finančné v hodnote od päť- do stotisíc korún – však nie sú podmienkou ubytovania. Vedúca sestra Sylvia Vaniherová hovorí, že v dome býva dokonca aj bezdomovkyňa. Nielen vedúca sestra, ale aj viaceré obyvateľky domu krútia hlavou nad tvrdeniami o povinných sponzorských príspevkoch vložených pri vstupe do domova. Podľa pisateľa anonymného listu, ktorý dostali redakcie ústredných denníkov, televízia aj Najvyšší kontrolný úrad, si ich ako odmeny rozdeľujú poslanci mestského zastupiteľstva, a pritom „neriešili naše sťažnosti“.
„Vyprosujeme si, aby si niekto takýmto hrubým spôsobom osoboval právo hovoriť ‘za väčšinu‘. Tú zastupujú dôverníci poschodí a zvolený výbor obyvateľov domu,“ pohoršila sa tento týždeň na stretnutí dôverníkov poschodí jedna z prítomných dám. Všetci vrátane predsedu výboru obyvateľov Viliama Paštéku popreli, že by sa v domove zhoršili vzťahy „až do neznesiteľných absurdných foriem“. Naopak, všetci vrátane dvoch žien, ktoré ho obývajú už 17. rok, tvrdili, že sa v domove cítia veľmi dobre.
„Máme tu dokonca klub aktívnych senioriek,“ hovorí Viliam Paštéka.
„Stretávame sa na posedeniach pri čaji a reprodukovanej hudbe. Máme spevokol, zbierame papier a plasty pre Základnú školu na Pankúchovej,“ dodáva Antónia Jaklová.
Pred dvoma či troma rokmi sa viacerí z obyvateľov domu rozhodli prispieť na významnú prestavbu prvého poschodia – zriadili na ňom vlastný domov dôchodcov. Dom tretieho veku je určený len sebestačným ľuďom. Ak predtým niekto z nich ochorel tak, že už nebol schopný postarať sa o seba sám, presunuli ho do niektorého z domovov dôchodcov. Teraz sa zmeny prostredia nemusia obávať.
Obyvatelia Domu tretieho veku prišli o viaceré predtým bežné služby. Zmenili sa nielen zákonom stanovené nároky obyvateľov takýchto zariadení, ale ubudli aj finančné prostriedky. „Vlani sme dostali o dva milióny menej na mzdy, museli sme urobiť racionalizačné opatrenia a niektoré práce zlúčiť,“ hovorí riaditeľka zariadenia Jozefína Barjaková.
Kedysi malo každé poschodie jednu opatrovateľku, dnes je v celom zariadení päť sestier a desať opatrovateliek v domove dôchodcov na prvom poschodí. Striedajú sa v 12-hodinových službách, naraz sú v službe tri až štyri. Musia obslúžiť nielen imobilných obyvateľov prvého poschodia, ale v prípade potreby aj obyvateľov penziónu. „Najmä tí, ktorí tu bývajú dlhšie, nevedia pochopiť, prečo dostávajú stále menej a za všeličo, čo predtým dostávali zadarmo, si teraz musia priplatiť,“ vysvetľuje zdravotná sestra Lýdia Kondášová.
Zdá sa, že niekde tu treba hľadať príčinu sťažností a obvinení, ktoré sa objavujú najmenej raz mesačne. Nezdá sa však, že by sťažovateľ mal podporu väčšiny, za ktorú sa skrýva.
JANA MARTINKOVÁ
