Prvé kompetencie v sociálnej oblasti prejdú na obce od 1. júla

K prvej fáze presunu kompetencií v sociálnej oblasti z orgánov štátnej správy na obce a vyššie územné celky dôjde 1. júla. V rámci presunu dôjde k delimitácii niektorých zariadení, ktoré prostredníctvom krajských a okresných úradov zriaďoval a spravoval štát a tiež k presunu ich kompetencií poskytovať sociálne služby.

Novým zriaďovateľom štátnych sociálnych zariadení a poskytovateľom sociálnych služieb, ktoré zabezpečovali krajské a okresné úrady, sa v niektorých prípadoch stane obec, v Bratislave hlavné mesto a niektoré bude zabezpečovať VÚC, teda Bratislavský samosprávny kraj. Časť kompetencií bude spoločná, bude ju môcť vykonávať aj VÚC, aj mesto.

Od 1. júla sa administratívne presunú domovy – penzióny pre dôchodcov, domovy dôchodcov, zariadenia opatrovateľskej služby – ZOS-ky a poskytovanie prepravnej služby (tzv. sociálny taxík).

Domovy dôchodcov

Krajský úrad v Bratislave zriadil a dosiaľ spravuje päť domovov dôchodcov v Bratislavskom kraji, tri z nich sú v Bratislave.

Hoci domovy dôchodcov, ktoré zriadil krajský úrad, majú podľa kompetenčného zákona prejsť pod obec, jeden z nich – Domov dôchodcov Rača prejde zo zákona automaticky pod VÚC. Domov dôchodcov v Rači je kombinovaným zariadením a jeho súčasťou (popri domove – penzióne dôchodcov a domove dôchodcov) je aj zariadenie s najvyšším stupňom komplexnej starostlivosti, a to domov sociálnych služieb, nad ktorým zákon priamo zveril správu VÚC.

Mesto Bratislava dosiaľ zriadilo a spravovalo ďalších päť zariadení pre dôchodcov – Domov dôchodcov Rusovská 58, Domov jesene života na Hanulovej 7a, Domov seniorov Archa na Rozvodnej 25, Domov – penzión pre dôchodcov Na barine 5 a Dom tretieho veku na Poloreckého 2.

Posledné dva sú kombinované zariadenia, teda sú penziónom pre dôchodcov, ale časť priestorov majú vyhradenú aj pre domov dôchodcov, do ktorého presúvajú občanov, ktorí už nie sú schopní postarať sa o seba a potrebujú celodennú opatrovateľskú a ošetrovateľskú starostlivosť. Keďže žiadne z týchto zariadení pre dôchodcov nie je kombinované aj s domovom sociálnych služieb, žiadne z nich neprevezme VÚC.

„Na začiatku 90-tych rokov tri mestské časti požiadali mestské zastupiteľstvo, aby domovy dôchodcov, ktoré sú v ich katastri, zrušilo ako organizácie mesta bez likvidácie a právne nástupníctvo prevzali organizácie, ktoré zriadili mestské časti,“ hovorí vedúci oddelenia sociálnych vecí na magistráte Pavol Baxa. „Mesto žiadosti mestských častí vyhovelo a štatútom im zverilo príslušný majetok. Na mestské časti tým však neprešla zriaďovateľská funkcia, naďalej ju vykonáva mesto,“ dodáva Pavol Baxa.

Prepravná služba

Prepravnú službu mali dosiaľ poskytovať okresné úrady. Od 1. júla 2002 prejde do kompetencie obce. Bratislava však túto kompetenciu spolu s opatrovateľskou službou presunula na mestské časti. Podľa informácie Pavla Baxu tak mesto urobilo na žiadosť mestských častí.

Akým spôsobom sa mestské časti zhostia poskytovania prepravnej služby, v tejto chvíli ešte nie je celkom jasné. Okrem iného aj preto, lebo delimitácia prepravnej služby je v podstate len administratívnym aktom. Podľa Baxu žiaden z okresných úradov tzv. sociálny taxík obyvateľom Bratislavy doteraz neposkytoval, hoci občania mali na túto službu zákonný nárok od roku 1998. Túto informáciu potvrdila aj Ľudmila Kolláriková, vedúca odboru sociálnych vecí Krajského úradu v Bratislave.

Príčinou boli údajne finančné dôvody, ale pravdepodobne aj skutočnosť, že verejnosť nebola dostatočne informovaná o možnosti nárokovať si poskytnutie takejto služby na okresnom úrade. V Bratislave však napriek tomu fungovala na úrovni nevládnych organizácií, poskytovala ju napríklad Maltézska pomoc.

Opatrovateľská služba

Opatrovateľská služba zahŕňa zariadenia opatrovateľskej služby – ZOS, ako aj poskytovanie opatrovateľskej služby v teréne, čiže priamo v domácnostiach. K 1. júlu sa presunú len zariadenia opatrovateľskej služby, teda ZOS-ky.

Tieto zariadenia doteraz zriaďovali a spravovali okresné úrady. Od 1. júla by bratislavské ZOS-ky mali byť podľa zákona delimitované. Prejdú na obec, tada na hlavné mesto Bratislava, ak sa k nim na príslušných okresných úradoch písomne neprihlási samosprávny kraj, teda bratislavský VÚC. Musí tak urobiť najneskôr do 30. apríla, inak sa dostávajú automaticky do správy mesta.

„Bratislavský VÚC už písomne oznámil, že od okresných úradov preberá pod svoju kompetenciu všetky bratislavské ZOS-ky,“ hovorí Ľudmila Kolláriková, vedúca odboru sociálnych vecí na Krajskom úrade v Bratislave. „Informáciu o tom nám poslali na vedomie ako riadiacemu a kontrolnému orgánu vo výkone štátnej správy v tejto oblasti,“ vysvetľuje.

Poskytovanie terénnej opatrovateľskej služby, teda priamo v domácnostiach, sa podľa zákona bude presúvať neskôr – 1. januára 2003.

JANA MARTINKOVÁ