Najväčším lákadlom mesta je obrátený stôl

Obrátený stôl, kasárne alebo rozprávkový hrad... Bratislavský hrad sa cudzincom aj domácim podobá na všeličo. Každopádne je známou dominantou mesta a turistickým lákadlom. Dvesto rokov tu uchovávali uhorské kráľovské klenoty, odohrali sa tu aj korunovácie, svoje sídlo tu mali už Kelti a Rimania. Hrad mal v minulosti strategické postavenie, keďže sa nachádzal na križovatke významných obchodných ciest, z jednej strany bol chránený Dunajom a z druhej strany lesmi Malých Karpát. V 3. a 2. storočí pred naším letopočtom tvoril súčasť keltského oppida. Neskôr tu postavili strážnu vežu Rimania. V Uhorsku bol Hrad významným vojenským a správnym centrom. O veľkú prestavbu Hradu sa zaslúžil Žigmund Luxemburský - vznikla štvorkrídlová budova so štvorcovým nádvorím. Za vlády Márie Terézie tu vyrástli nové budovy - letná jazdiareň, kancelárie, kuchyňa, sklady. V čase napoleonských vojen slúžil Hrad ako kasárne. V roku 1811 vypukol v letnej jazdiarni veľký požiar. Hrad zhorel do základov. Rekonštrukcia sa začala až v roku 1955 a skončila v roku 1968. Dnes slúži Bratislavský hrad na reprezentačné účely. Okrem toho sú tu výstavy Slovenského národného múzea. ELA NAHÁLKOVÁ

FOTO SME - PAVOL FUNTÁL a ARCHÍV

Hlavný vstup do areálu Hradu zabezpečuje Viedenská brána, ktorá stojí vedľa dnešného sídla slovenského parlamentu. Bránu postavili v roku 1712 pri príležitosti korunovácie Karola III., otca Márie Terézie, za uhorského kráľa. Pred bránou v minulosti stáli veľké mechanické hodiny s dlhým kyvadlom, ktoré upozorňovali vojakov, koľko času im zostáva do konca vychádzky. Na ľavej strane brány bol stĺp so sochou trpiaceho Krista. Dnes už je brána zrekonštruovaná, sochu Krista presunuli do hradného parku.

Zachovaný gotický detail na okne Hradu.

Najstaršou a najväčšou vežou Hradu je Korunná veža. Od roku 1608 tu boli dvesto rokov uložené korunovačné klenoty. Veža sa zachovala z prestavby po tatárskom vpáde roku 1241.

Studňa v hradnom parku. Na Hrade bol v minulosti problém s pitnou vodou. Problém vyriešil bratislavský vynálezca Ján Wolfgang Kempelen - vymyslel vodovod, ktorý spod hradného kopca viedol vodu k starej studni na nádvorí.

Výhľad na mesto si na Hrad chodia vychutnať turisti aj domáci.

Žigmundova brána, nesprávne nazývaná aj Korvínova brána, je jedinou úplne zachovanou časťou hradného opevnenia z obdobia žigmundovskej výstavby v 15. storočí. V 19. storočí, keď Hrad slúžil ako kasáreň, bránu upravili pre potreby strážnice a celkom zmenili jej gotický charakter. V rámci rekonštrukcie v 60. rokoch obnovili aj bránu, domy na ulici, ktorá k nej viedla, však zbúrali.

V hradnom parku má sochu patrónka rehole svätej Alžbety - Alžbeta Durínska. Alžbeta Durínska bola dcéra kráľa Ondreja II. a prežila detstvo na Bratislavskom hrade. V roku 1228 zložila sľub chudoby. Za život naplnený láskou k chudobným a chorým ju vyhlásili za svätú.

Blízko Hradu sa našli pozostatky najväčšieho veľkomoravského kostola na území Slovenska, ktorý zároveň patril medzi najväčšie v celej Veľkomoravskej ríši. Bazilika bola zložená z troch lodí. Pochádza z 9. storočia. Vystavené zvyšky zástavby v hradnom parku patria aj veži z 10. storočia a Kostolu sv. Salvatora z 11. storočia.

Nové krídlo postavené podľa historických plánov v neobarokovom štýle. V súčasnosti sú tu kancelárie poslancov NR SR. Do objektu vedie pod zemou tunel priamo z budovy parlamentu.