|
Súčasťou františkánskeho kostola je gotická kaplnka sv. Jána Evanjelistu, ktorá bola aj pohrebnou kaplnkou rodiny Jakubovcov. Kaplnka sv. Jána Evanjelistu je najvýznamnejšou gotickou architektúrou na území Slovenska. |
Rod Jakubovcov sa zaslúžil o rozvoj mesta
Jakubovci boli príslušníci bohatého a mocného patricijského rodu, z ktorého pochádzali prví richtári mesta Bratislavy. Zohrali veľmi významnú úlohu v počiatkoch budovania mesta ako samosprávnej jednotky a zaslúžili sa o jeho rýchly hospodársky a spoločenský rozvoj.
Prvý známy richtár
Zakladateľom rodu a rodového majetku bol Jakub I. (pol. 13. storočia - 1326), prvý známy bratislavský richtár. Jeho rod vyše 120 rokov zaujímal významné miesto v bratislavskej spoločnosti. Najstaršia písomná zmienka o ňom pochádza z roku 1279, kde sa spomína ako richtár Podhradia (villicus Posoniensis). Roku 1288 si nárokoval titul richtára mesta Bratislavy. Za jeho éry dostala Bratislava roku 1291 základné mestské privilégium od uhorského kráľa Ondreja III.
Najznámejší Jakubovec
Nástupcom v richtárskej hodnosti bol jeho vnuk Jakub II. (koniec 13. storočia - 1374), najvýznamnejší reprezentant bratislavských Jakubovcov. Richtársku funkciu zastával 48 rokov, od roku 1326 do roku 1374. V meste, ktoré držal pevne v rukách, rozkvital obchod, vinohradníctvo, remeslá a bohatli mešťania. Stručne ho možno charakterizovať ako zveľaditeľa mesta a rodu.
Politickou a finančnou podporou kráľovského rodu Anjouovcov získal pre Bratislavu významné privilégiá. Rozvinul a upevnil mestskú správu a súdnictvo, na vlastné náklady dal prestavať školu na Kapitulskej ulici. Podporoval stavbu gotickej kaplnky sv. Jána Evanjelistu pri kostole františkánov, ktorá sa stala pohrebnou kaplnkou Jakubovcov.
V druhej štvrtine 14. storočia dal si postaviť nový reprezentačný dom s vežou na Hlavnom námestí, ktorý mesto v 15. storočí dalo prestavať na radnicu. V posledných rokoch jeho života sa začal hospodársky úpadok rodu a začiatkom 15. storočia patricijský rod Jakubovcov vymrel.
JOZEF KOČI
