Proti nevhodnej stavbe sa vzniesla vlna oprávneného laického odporu, proti Aupark Tower však vystúpili aj niektorí architekti pod hlavičkou Spolku architektov Slovenska a Slovenskej komory architektov.
Neprekvapuje ma, že architektonická i laická verejnosť svoj súvisiaci odpor zhodne opierajú o znehodnotenie panorámy mesta a zdegradovanie architektonicko-urbanistického výrazu i poslania pylónu Nového mosta. Je tu totiž aj pre laikov zjavná a nesporná hrozba zničenia jednej z najvýznamnejších hodnôt obrazu Bratislavy.
Prekvapuje ma však, keďže som tiež členom Spolku architektov Slovenska a Slovenskej komory architektov, že architektonická obec svoje publikované zamietavé stanoviská neopiera o žiaden odborný stavebno-technický či stavebno-právny argument. Máme totiž stavebný zákon a v rámci neho aj územný plán, územné konanie a stavebný poriadok. Treba preto rovno povedať, že územné rozhodnutie o umiestnení danej stavby i nadväzné stavebné povolenie vydané na túto stavbu musia byť neplatné, nakoľko sú vydané v rozpore s platným územným plánom mesta Bratislavy (uniklo to asi aj MČ Bratislava-Petržalka, ktorá pod vedením bývalého starostu V. Bajana tieto rozhodnutia vydala aj napriek nesúhlasu mesta Bratislava).
Na spodrobnenie územného plánu mesta Bratislavy a na návrh koncepcie priestorového usporiadania i funkčného využitia dotknutého územia bola totiž vypracovaná urbanistická štúdia celomestské centrum Petržalka (Ing. arch. Dagmar Kaliská, Ing. arch. Ivan Kočan, Ing. arch. Peter Majchrák), ktorú v roku 1995 schválilo bratislavské mestské zastupiteľstvo. Táto urbanistická štúdia obsahuje aj návrh regulatívov, ktoré usmerňujú výstavbu v danom území. Schválením sa jej regulatívy stali záväznou časťou územného plánu mesta Bratislavy.
V predmetnej lokalite (sektor C, blok 8) je výškové zónovanie regulované počtom nadzemných podlaží 4 / 6 (minimálny / odporučený počet), 65-percentnou zastavanosťou pozemku a indexom podlahových plôch 2-3. Táto schválená regulácia zabezpečuje, že navrhovaná výstavba nebude výškovo konkurovať pylónu Nového mosta a nepresiahne pritom ani koruny stromov Sadu Janka Kráľa, čím sa organicky začlení do daného priestoru, pričom vytvorí harmonické mestské prostredie s primeranou urbanitou.
V právnom štáte by sa navrhnutá forma stavby Aupark Tower až do stavebného konania určite nedostala. Táto stavba je pritom učebnicovým príkladom dobrej stavby na nesprávnom mieste. Napríklad len jej posunutie na východ a umiestnenie v rámci dlhodobo uvažovanej mestskej triedy vedúcej stredom Petržalky by bolo architektonickým i mestotvorným prínosom. Ing. arch. Peter Majchrák
Ad: Architekti začali bojovať proti veži Auparku
V prílohe SME Bratislava 20. a 24. februára 2006 sa v článkoch Architekti začali bojovať proti veži Auparku a Primátor chce o veži Auparku ešte rokovať spomína, že členovia Slovenskej komory architektov majú odmietavé stanovisko.
Oznamujeme, že nijaký orgán Slovenskej komory architektov o veži Auparku nikdy nerokoval ani rokovať nebude, pretože táto problematika nie je v zákonných kompetenciách komory. Ak sa niektoré osoby zastrešovali členstvom v Slovenskej komore architektov, vedzte, že ide o ich súkromnú iniciatívu, ktorá s komorou a členstvom v nej nemá súvislosť. Členov komory je z celého Slovenska 1300 a nemôže za nich hovoriť niekoľko jednotlivcov z Bratislavy.
JUDr. Vladimír Hutta, CSc., riaditeľ úradu
Nepodpísané príspevky neuverejňujeme, meno pisateľa na požiadanie nemusí byť zverejnené. Redakcia si vyhradzuje právo príspevky podľa potreby krátiť.
