|
Opera SND prichádza s premiérou Pucciniho Turandot v medzinárodnom speváckom obsadení. Turandot spievajú svetoznáma česká umelkyňa Eva Urbanová, členka SND Ľubica Rybárska a rumunská sopranistka Sorina Munteanu. Rola Calafa má dokonca päťnásobné obsadenie, spievajú tenoristi Ernesto Grisales z Kolumbie, Japonec Satoshi Mizuguchi, Talian Mario Malagnini, Sergej Larin a Michal Lehotský. |
"Uvádzame ťažké dielo, ale je okolo neho zoskupená dobrá konštelácia. Myslím, že inscenácia dlho nebude prekonaná," hovorí k nedeľnej premiére poslednej Pucciniho opery Turandot generálny riaditeľ SND Marián Chudovský. Pod dobrou konšteláciou chápe realizačný tím na čele s dirigentom Ondrejom Lenárdom, režisérom Jozefom Bednárikom a medzinárodné spevácke obsadenie.
Pucciniho námet z exotického východu sa zvykne chápať ako symbolická rozprávka aj ako psychologická dráma. Krutá princezná Turandot necháva stínať hlavy svojich pytačov a záhadný tatársky princ Calaf sa ju rozhodne pokoriť láskou. Princa beznádejne miluje otrokyňa Liú a napokon zaňho obetuje svoj život. Súčasťou farbistých obrazov je aj chradnúci čínsky cisár, traja komediálni ministri a pekinský ľud. Opera je veľmi farbistá námetom aj hudobným jazykom, scénicky monumentálna, a preto na stvárnenie náročná.
Ako si s ňou poradil režisér? "Turandot som si vysníval už dávno. Odmalička mi ju tato púšťal alebo hral na husliach, na vysokej škole som ju aj zažil, skrátka, pokúša ma stále," hovorí k inscenácii Jozef Bednárik. Najprv uvažoval, že bežnú predstavu o tejto opere "znesvätí", že z Turandot urobí napríklad súčasnú podnikateľku.
"Nakoniec som vyslyšal priania protagonistov, a tak predkladáme Turandot, ktorá je oproti mojim pôvodným predstavám skrotená a 'zdiétnená'. Z môjho zámeru nezostalo takmer nič, ale ani mi to nevadí. Veď aj diváci si zaslúžia, aby po štyridsiatich rokoch nedostali Bednárikovu Turandot, ale tú Pucciniho. Vrátil som sa teda do detstva k Turandot ako k rozprávke," usmieva sa a myká plecami Bednárik. "Ešte som v živote tak nekľačal pred skladateľom a hudobnými potrebami divadla ako teraz, ale nehanbím sa za to. Nesklonil som sa len pred genialitou autora, táto podoba opery je aj môj hold spevákom a keďže mám plán ísť do dôchodku, je to aj rozlúčka v starej opere. Aj tak to však nebude šálka kávy pre každého," dodáva.
Dramaturgiu prevzali Martin Bendik a Slavomír Jakoubek. "Puccini naplno vnímal všetko, čo ho obklopovalo, má široký syntetický záber a Turandot predstavuje novú optiku pohľadu na hudobné divadlo," hovorí Jakoubek. Rozprávková a realistická línia sa v príbehu križujú, až obe vyúsťujú do konfliktu, ktorým je smrť Liú. Dramatický moment Pucciniho natoľko strhol, že sa nedokázal vrátiť k motívu víťazstva Calafa a lásky nad Turandot a konflikt vyriešiť. Jeho partitúra sa smrťou Liú končí, skladateľ onedlho zomiera a dielo zostáva pre tvorivú krízu nedokončené.
Odvtedy sa na svetových scénach hrá Turandot s dvomi koncami. Prvý - impozantný, dopísal Pucciniho súčasník Franco Alfano, druhý - tichý a smutný, dopísal v minulom storočí Luciano Berio. "Berio končí v 'piano' a smutne, divákov takýto záver nevyprovokuje k potlesku. Podľa mňa k opere viac patrí Alfanov dodatok," hovorí predstaviteľka Turandot Eva Urbanová, ktorá si tento part zaspievala aj v newyorskej Metropolitnej opere. MILADA ČECHOVÁ
foto - alena klenková
