|
Szlemenicsova (Gajova) ulica. FOTO - ARCHÍV MESTA BRATISLAVY |
Rakovszkého ulica
Táto ulica vychádza z Kempelenovej (Klemensovej) ulice a zatiaľ je ešte slepá. Meno dostala po prešporskom rodákovi Štefanovi Rakovszkom staršom (dnes Sienkiewiczova ulica - pozn. red.), členovi c. k. komory. On prvý systematicky študoval bohatý mestský archív, konkrétne účtovné knihy, v ktorých sa skrýva množstvo historických údajov.
Počas celého života uverejňoval výsledky svojho neúnavného bádania vo viacerých ročníkoch Pressburger Zeitung pod názvom: Geschichtliches über Pressburg; Pressburg und seine Umgebung; Altertümliche Ueberlieferungen von Pressburg. Množstvo článkov uverejnil v časopisoch M. T. ÉrtekezŚ, Századok a M. Sion.
V roku 1884, 28. februára, daroval mestu dva rukopisné zväzky Diplomatarium Posoniense s vlastnoručnými odpismi latinských a nemeckých textov, okrem toho zbierku informácií a článkov týkajúcich sa dejín Prešporka. Jeho práce sú základným prameňom pri poznávaní dejín mesta. Zomrel v Prešporku vo svojom dome na Laurinskej ulici 8. decembra 1891.
Szlemenicsova ulica
Nová ulica nesie meno slávneho profesora miestnej Pávnickej akadémie Pavla Szlemenicsa (dnes Gajova ulica - pozn. red.). Narodil sa 12. januára 1783 v Kecskeméte, od 20. júna 1810 bol prísažným advokátom, od 29. augusta 1811 docentom, od 27. januára do roku 1850 chýrnym profesorom uhorského civilného práva na prešporskej Právnickej akadémii a prodekanom fakulty. Početné a významné vedecké práce z oblasti práva natrvalo preslávili jeho meno.
Väčšina jeho prác vyšla v Prešporku. Pod jeho dohľadom vznikol prepis Jordánskeho kódexu. Napísal množstvo posudkov a recenzií kníh pre miestne časopisy. Preložil do maďarčiny Ovídiove Premeny, Horáciove Ódy, Lukréciov epos O prírode. Viaceré jeho práce ostali v rukopisoch.
Za vynikajúce vedecké zásluhy ho Akadémia Márie Terézie 18. novembra 1830 zvolila za svojho riadneho člena. V roku 1839 bol povýšený do šľachtického stavu a dostal titul dvorného radcu. Dom na Rybnom námestí, v ktorom býval, je označený pamätnou tabuľou.
Zomrel v Prešporku 26. decembra 1856. Pochovaný je na Ondrejskom cintoríne a vlastenecká mládež z prešporskej Právnickej akadémie si každoročne na Všetkých svätých s pietou oživuje spomienku na tohto zaslúžilého učenca.
(Nabudúce Bezručova ulica.)
Úryvok z knihy Tivadara Ortvaya Ulice a námestia Bratislavy - Mesto Františka Jozefa. Kniha pôvodne vyšla v roku 1905. Názvy ulíc a miest sú dobové, niektoré námestia sa zmenili na ulice a naopak, prípadne zbúraním úplne zanikli. Tento rok knihu vydal Albert Marenčin - Vydavateľstvo PT v preklade Magdy Takáčovej.
