Fotografie Petržalky Viktora Szemöa (na snímke) pôsobia veľmi reálne, ale sú digitálne upravené. FOTO - PETR BAK |
"Petržalku som začal fotiť asi pred štyrmi rokmi. Pochádzam zo Starého Mesta a okrem nábrežia a občasných návštev známych som nikdy nemal dôvod zablúdiť do Petržalky. Možno práve preto ma začalo baviť sledovať a fotiť vzťahy medzi ľuďmi, ktoré sú vďaka architektúre a veľkým prázdnym plochám medzi panelákmi úplne iné než v centre. Pre veľké vzdialenosti prakticky nedochádza medzi chodcami k intímnemu kontaktu, na aký som bol zvyknutý z úzkych chodníkov a uličiek starej Bratislavy. Tam ste od ďalšieho človeka tak na dva metre a nie na dvadsať a práve preto budete na jeho prítomnosť reagovať hoci aj minimálnym gestom."
Pôvodný zámer bol vytvoriť niečo na spôsob skupinového maliarskeho portrétu, kde je na plátne aj dvadsať osôb, ale každá robí niečo iné. "Toto však v realite, a najmä v panelákovej výstavbe ani náhodou nezodpovedá skutočnosti. Ľudia na fotografiách sú teda digitálne manipulovaní, ale umiestnení presne na to miesto, kde boli reálne odfotení. Čiže posun je v tom, že dostanem obraz, ktorý je síce reálny, aj tak pôsobí, ale je to záznam jednej scény fotografovanej, povedzme, v priebehu hodiny."
Prečo sú vlastne snímky vystavené v Brne a nie v Petržalke? "Fotografie sú na Morave preto, lebo mi to navrhol Evžen Sobek, ktorý je kurátorom v Galérii artistov v Brne a zároveň pôsobí ako učiteľ na Inštitúte tvorivej fotografie v Opave, kde som minulý rok ukončil bakalárske štúdium," vysvetľuje Szemzö. "V Bratislave, aspoň zatiaľ, nie je dohodnutý žiaden priestor, takže neviem, či fotky uvidia Petržalčania. V priebehu najbližších mesiacov by však mala byť séria vystavená ešte na niekoľkých kolektívnych výstavách v rámci ITF." (bd)