Diela MADI rozhýbu pohľad diváka

Pohyb je výrazový fenomén prítomný v mnohých smeroch a prúdoch, umelci v priebehu rokov vypracovali rozsiahly repertoár foriem a metód spájajúcich v nových vyzneniach elementy pohybu. Diela členov MADI sa stali súčasťou prostredia a prostredie je súčasťou diel. Charakterizuje ich členitosť, mobilita, pohyb, prvky sa vychyľujú, všetko so všetkým súvisí.

Podľa iniciátora výstavy MADI mobil 3 v Galérii Z Viktora Hulíka, ktorý je riaditeľom galérie a zároveň členom hnutia MADI, sú tieto diela interaktívnymi objektmi radosti, "rozhýbu pohľad diváka, vyvolajú jeho aktívnu spoluúčasť, vzpružia fantáziu, vytvorí sa čistá, živá geometria".

Kedy vzniklo prvé pohyblivé či hýbajúce sa výtvarné dielo? László Moholy-Nagy za prvú umeleckú aplikáciu pohybu pokladal grécke vodné hodiny a potom stredoveké automaty, orloje s hýbucimi sa figúrami odmeriavajúcimi čas na priečeliach radníc.

Neskôr našiel pohyb svoj odraz v estetike impresionizmu a raných avantgárd - kubizmu, dadaizmu, futurizmu i konštruktivizmu. V roku 1913 Marcel Duchamp "roztáča" svojím Bicyklovým kolesom objav ready-made, Umberto Boccioni statickými výtvarnými prostriedkami stvárňuje dynamický pohyb, k ďalším, ktorí do svojho umeleckého snaženia programovo zapojili reálny pohyb, patria tiež M. Ray, V. J. Tatlin, O. Schlemmer, ako aj L. Moholy Nagy so svojím programom luminodynamickej plastiky.

S prvým pohyblivým objektom prišiel Naum Gabo, spoluzakladateľ konštruktivizmu, keď v roku 1920 zapojil do svojho diela elektrický motorček. Spolu s bratom A. Pevsnerom vydali v rovnakom roku Realistický manifest, ktorým ako prví nastolili problém kinetických rytmov nového časopriestorového fenoménu, búrajúceho statické predstavy o umení. Pohyb je prejavom života, a preto sa stal súčasťou výtvarného umenia.

MADI mobil 3 v Galérii Z na Ventúrskej ulici potrvá do 19. marca.

MILADA ČECHOVÁ