Lukáš Karásek predvádza svoje umenie v garáži v Kuala Lumpure. Keď si ho všimli miestni policajti, okamžite ho hnali preč.
FOTO PRE SME – ROBO POLAŠČIN
Nedávno sa zo svojej historicky prvej ázijskej misie vrátili najlepší slovenskí jazdci na skateboarde a in-line korčuliach. Cesta do malajzijského Kuala Lumpuru bola odmenou organizátorov za víťazstvo v päťdielnom seriáli Sprite Xtreme cup 2001. Jej cieľom bolo ponúknuť našim extrémnym športovcom lepšie podmienky a možnosť aspoň krátkodobo trénovať a zlepšovať sa v konfrontácii so svetovými pretekármi. Tých mali možnosť vidieť nielen na ázijskej kvalifikácii na XGames (najväčšia svetová súťaž extrémnych športovcov na svete), ale aj priamo v uliciach mesta. Slovensko na korčuliach reprezentoval Banskobystričan Pavol Dzurák a Bratislavčan Ondrej Kúdela. Na skateboarde Lukáš Karásek z Bratislavy a Martin Petráš z Liptovského Mikuláša.
S devätnásťročným študentom priemyselného dizajnu na vysokej škole vo Viedni LUKÁŠOM KARÁSKOM sme sa rozprávali nielen o pobyte v Kuala Lumpure, ale aj o podmienkach pre podobné športy na Slovensku.
Cesta do Malajzie bola dosiaľ vaším športovým vrcholom. Čo jej predchádzalo?
„Na skateboarde jazdím šesť rokov, začínal som v Starom Meste, kde bývam a neskôr som chodil aj na nábrežie Dunaja. Dodnes je mojím tréningovým teritóriom plocha pred Istropolisom. Láska k tomuto športu sa rodila postupne. Spočiatku som vydržal jazdiť len tri hodiny, dnes strávim na ulici aj osem hodín.“
Ako vyzeral pobyt v Malajzii?
„Prvým dojmom po dvanásťhodinovej ceste bolo obrovské dusno, ktoré je pre našinca neznesiteľné. Každý deň sme potom vyrážali do mesta a hľadali sme vhodné prekážky, na ktorých sme mohli skúšať jednotlivé triky. V takom veľkom meste, akým je Kuala Lumpur, som dosiaľ nejazdil, a tak som mal stále novú inšpiráciu. Zaujímavosťou je, že v meste bol jediný oficiálny skatepark, pravda, ďalšie štyri sú tesne pred dokončením. V Malajzii nie je oficiálne povolené jazdenie na uliciach, a tak vždy hrozil konflikt s políciou. Akonáhle si nás muži zákona všimli, okamžite nás hnali preč. Inak sú miestni veľmi srdeční. Pozvali nás na neoficiálnu, ale kultovú súťaž Imita, ktorá sa uskutočnila na úplnej periférii mesta.“
Aká je pre Slováka najschodnejšia cesta získať angažmán v profesionálnom tíme?
„V prvom rade musí byť výborným jazdcom. Možno by pomohla i prezentačná videokazeta či fotografie. Potom je nutné obchádzať kvalitné podujatia. Byť jednoducho stále na očiach skautov, ktorí hľadajú nové talenty. Účasť na súťažiach v zahraničí však nie je lacná záležitosť. Pre nás je najbližšou krajinou, kde funguje skateboarding na najvyššej úrovni, Česká republika.“
Študujete vo Viedni. Aké sú tam podmienky pre vyznavačov extrémnych športov?
„Je tam jedna dobrá hala, kde chodievame aj cez zimu, lebo vonku jazdiť nemôžeme. Každé dva roky sú tam prekážky inak usporiadané, a tak sú pre nás stálou výzvou. Okrem toho vo Viedni existujú viaceré skateparky a aj špeciálne upravené plochy na jazdenie. Niečo podobné na Slovensku jednoznačne chýba.“
Čo treba urobiť, aby sa extrémne športy na Slovensku ešte viac spopularizovali. Logickým dôsledkom by možno bol aj rozvoj skateparkov?
„Strešná organizácia u nás neexistuje, a tak by mala iniciatíva vyjsť predovšetkým od nás. Myslím, že v niektorých mestách na Slovensku začínajú vznikať kluby a niečo podobné chystáme spolu s kamarátmi aj v Bratislave. Časom možno vznikne aj asociácia, ktorá bude združovať extrémnych športovcov. Bude to však ešte dlhý proces.“
Aký význam pripisujete módnym kultom, ktoré extrémnych športovcov charakterizujú?
„Je veľmi individuálne, ako sa kto oblieka. U Slovákov je často oblečenie dôležitejšie ako sama jazda. V zahraničí sa pretekári zameriavajú na kvalitu výkonu a nie na to, kto je ako oblečený. Pravdou je, že široké nohavice mi umožňujú potrebný rozsah pohybu. Nesmú však byť príliš široké, aby nezavadzali. Potrebné sú aj kvalitné tenisky, s tvrdou gumenou podošvou, aby sa nešmýkali a veľmi rýchlo sa neopotrebovali.“
Vaše extrémy?
„Nedávno som jazdil na Slavíne a na skateboarde som skočil asi ponad štrnásť schodov pamätníka.“
PROKOP SLOVÁČEK
prokop.slovacek@gpp.sk
Najzákladnejším trikom skateboardistu, ktorý sa vydá prekonávať prekážky do ulíc, je šmýkanie sa po spodnej strane dosky.
Ďalším prvkom je šmýkanie sa po nápravách, ktoré nesú kolieska. Triky sa rozlišujú aj podľa toho, na ktorej časti dosky sa jazdec šmýka.
Na disciplínu street (prekonávanie prekážok v meste alebo v skateparku) treba zvoliť väčšiu tvrdosť koliesok, na jazdu na U – rampe sa používajú mäkkšie a väčšie kolieska. Tvrdosť a kvalita dosky sú približne rovnaké. Na súťažiach sa jazdí voľná jazda, ktorá trvá jeden a pol minúty, počas nej sa pretekár snaží predviesť čo najväčší počet trikov. Predvedenú jazdu bodujú traja rozhodcovia.
Dobrý skateboard stojí približne 6000 korún. Pre začiatočníka je najlepšie, ak si kúpi staršie nápravy a kolieska a novú dosku, ktorá stojí od 1800 do 3000 korún. (slo)
